Nové Školstvo

Veľa nechýbalo a toto číslo by nebolo načas odišlo do tlače. Zapríčinil to NÚCEM, ktorý zorganizoval konferenciu, na ktorej som strávil tri dni.

Téma konferencie bola výsostne aktuálna: Hodnotenie kvality vzdelávania – súčasný stav a perspektívy. O týchto otázkach by sa zišlo niekoľko konferencií ročne, nie jedna za päťročnicu. Tu je pár postrehov, ktoré ma (ako starého harcovníka v oblasti testovania) zaujali v prednáškach zahraničných hostí:

Christer Blomkvist hovoril o švédskom (a osobitne stockholmskom) školstve, ktoré je považované za jedno z najliberálnejších a najviac trhovo orientovaných na svete. Poukázal na to, že „neviditeľná ruka trhu“ spôsobuje v dlhšom časovom horizonte výrazné narastanie rozdielov medzi školami. Napriek tomu hovoril o švédskom systéme pochvalne a neodpustil si poznámku, že „švédske deti chodia do školy rady, zatiaľ čo fínske nie“.

Holanďan Jan Wiegers hovoril o e-assessmente, teda o on-line testovaní žiakov pomocou počítačov. Predviedol program, ktorý vyvíja CITO (veľká súkromná testovacia spoločnosť so 600 zamestnancami) už 10 rokov. Ten na prvý pohľad nepôsobil príliš impozantne, no jeho sila spočíva vo vlastnostiach, ktoré navonok nevidno (napr. zabezpečenie). Zaujímavé boli niektoré holandské skúsenosti: elektronické testovanie je drahšie ako papierové a riziko úniku testov či podvodov nie je nižšie ako pri bežných testoch.

Počas vystúpenia Arthura Ivattsa z Anglicka mi, priznám sa, behal mráz po chrbte. Výkonové štandardy pre deti vo veku 0 – 5 rokov, pravidelné plošné testovanie, veľa inšpekcií, stresy, podvádzanie, úzkostlivé sledovanie pridanej hodnoty, apriórna nedôvera voči učiteľom a finančné sankcie pre slabé školy – tak vyzerá britské školstvo v troskách (môj názor).

Keď som sa pred 10 rokmi chcel s niekým porozprávať o teórii pedagogických meraní či špeciálnych štatistických metódach vyhodnocovania testov, musel som vycestovať do zahraničia. Dnes už stačí zájsť na NÚCEM. To je vítaný pokrok. Ale vystúpenie Brita by pre nás malo byť mementom, že neoliberálny „merací ošiaľ“ má aj odvrátenú tvár. Merajme, ale s mierou!