Nové Školstvo

Vláda SR schválila v lete dva dôležité dokumenty, týkajúce sa postavenia detí v našej spoločnosti.

Prvým je správa o uplatňovaní práv dieťaťa a druhým akčný plán na ich prehlbovanie v ďalšom období. Oba dokumenty sú ladené optimisticky, oba konštatujú najmä dosiahnuté úspechy a navrhujú plynulo pokračovať v doterajšom úsilí štátu zameranom na blaho detí. Niektorým vážnym problémom sa však vôbec nevenujú.

Konsolidovanú tretiu, štvrtú a piatu periodickú správu SR o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa predkladá SR Výboru OSN pre práva dieťaťa, podobne ako ostatné štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru. Slovenská republika ju predkladá za obdobie rokov 2007-2012, teda za pomerne dlhé obdobie, pretože – ako vyplýva zo sprievodných materiálov – prípravu správy v SR dlho nikto nekoordinoval, čo vlastne znamená, že nikto ani nesledoval priebežné plnenie odporúčaní OSN, ktoré pre SR vyplynuli z predchádzajúcich reportov. Preto teraz predkladá SR správy „3 v 1“. Blaho detí leží predstaviteľom tejto krajiny naozaj na srdci.

Základným nástrojom na koordinovaný postup pri implementácii dohovoru (a ďalších záväzných dokumentov, ako napr. Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím) predstavujú národné akčné plány pre deti (NAP). V súčasnosti je v platnosti Národný akčný plán pre deti na roky 2013 – 2017, schválený vládou v júni 2013. Aktuálny NAP je definovaný ako otvorený dokument, ktorý sa má priebežne vyhodnocovať, dopracovávať a dopĺňať. Na jednej strane ide o potešujúcu informáciu, ktorá ľudskoprávnych aktivistov isto povzbudí do ďalšej činnosti, v skutočnosti však ide skôr o alibizmus, ktorým sa vopred ospravedlňuje neúplnosť materiálu.

Žiaden zo schválených dokumentov napríklad neotvára – a tým pádom ani nerieši – aktuálny problém SR v nenapĺňaní práv špecifických skupín detí v oblasti vzdelávania, pričom na problém dlhodobo upozorňujú odborníci na ľudské práva a vzdelávanie a najnovšie aj kancelária verejného ochrancu práv.

Kancelária ombudsmanky zverejnila v prvej polovici roku 2013 dve správy z prieskumov v reedukačných zariadeniach v Hlohovci a v Sološnici. V správach sa konštatuje, že štát voči deťom, ktoré sú vyňaté z rodín a zverené do jeho opatery, nielen že nedostatočne napĺňa svoje záväzky v oblasti ľudských práv, ale ich dokonca hrubo porušuje. Správa z reedukačného centra v Hlohovci uvádza, že pobyt detí v centre „nenapĺňa svoj zákonom ustanovený výchovný účel“ čo znamená, že je spochybnená nielen vhodnosť podmienok, za akých deti v centre žijú, ale samotný zmysel ich prevýchovy v tomto zariadení. Namiesto reedukácie ich tam totiž týrajú.

Okrem iných dych vyrážajúcich skutočností prieskum odhalil, že v centre sa zverencom poskytuje vzdelanie nižšieho štandardu, čím sa „zasahuje do ich základného práva na vzdelanie“. Pri poskytovaní vzdelávania im centrum „opakovane vytvára a udržiava podmienky nezlučiteľné s dôstojnosťou človeka“, ktoré sú „na hranici neľudského zaobchádzania a prejavom bezdôvodného šikanovania detí“. Štát navyše zasahuje do ich práva na riadnu výživu tým, že im neposkytuje dostatok stravy (dospievajúci chlapci majú nárok na stravu v cene 2,80 € na deň) a otázniky visia aj nad plnením jeho povinností v oblasti zdravotnej starostlivosti.

Keď deti doma týrajú, bijú, zlámu im rebrá, odtrhnú slezinu, nedajú im dostatočne najesť, nevodia ich k lekárovi keď majú bolesti a nechajú im zhniť zuby, namiesto toho, aby im ich dali ošetriť, štát ich rodičom spravidla vezme s tým, že im pod jeho ochrannými krídlami bude lepšie. Kto sa však zastane detí v prípade, že sa k nim takto správa štát v uzavretom reedukačnom centre?

Zistenia z ďalších prieskumov kancelárie verejného ochrancu práv, ktoré sa sústredili na širšiu oblasť dodržiavania ľudských práv, nielen na naplnenie práva na vzdelanie, sú rovnako znepokojujúce. Ombudsmanka Dubovcová preto využila svoje právo a Národnej rade SR v auguste 2013 predložila Mimoriadnu správu o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov spojenú s návrhom, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi Národnej rady SR.

V mimoriadnej správe sú uvedené ďalšie dôvodné podozrenia, že v SR sa porušuje právo detí na vzdelanie, pretože vzdelávací systém v SR systém je nastavený diskriminačne voči istým skupinám detí, najmä voči deťom so zdravotným postihnutím a deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Školský systém identifikuje tieto deti ako žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami a vyčleňuje ich z bežného vzdelávacieho prúdu.

Na negatívne dôsledky tejto selekcie žiakov upozorňujú vzdelávací experti už dávno. V zhode s ich argumentmi správa ombudsmanky konštatuje, že „zaradenie detí do kategórie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami predstavuje vo výchovno-vzdelávacom systéme SR viac-menej trvalé spojenie s výlučným vzdelávaním v špeciálnej triede alebo v špeciálnej škole. Takéto zaradenie potom v podstate nemenne predurčuje osud žiaka a obsah (rozsah) vzdelania, ktoré môže získať. Žiaľ, pre tieto deti už cesta späť do bežných škôl prakticky neexistuje.“ V praxi to pre ne znamená obmedzenie slobodného výberu školy, nemožnosť postupovať na vyššie vzdelávacie stupne a oklieštenie možností nájsť si vhodné zamestnanie v dospelosti.

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, v ktorom majú väčšinu poslanci vládnej strany SMER-SD, správu prerokoval a vzal na vedomie, odmietol však návrh, aby bola správa zaradená do programu najbližšej schôdze parlamentu, a to napriek tomu, že správa obsahuje konkrétne riešenia na nápravu zisteného stavu. Dal tým jasne najavo, že reálne problémy školopovinných detí nepatria medzi priority, o ktorých treba diskutovať tam, kde možno krivdy rýchlo napraviť.

Lídri našej krajiny evidentne preferujú obsahovo bezzubé formálne dokumenty pred materiálmi, ktoré odkrývajú nelichotivé skutočnosti a radšej zametajú problémy pod koberec, ako by ich mali riešiť.

Majú však ešte jednu príležitosť na reparát. Práve sa pripravuje Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike, ktorej znenie by predsa len mohlo prekvapiť. Bez ohľadu na to, že aj k príprave tohto dokumentu pristupujú kompetentní ako k horúcemu zemiaku a termín jeho odovzdania už niekoľkokrát predĺžili, v odbornom podklade k stratégii možno nájsť nádejne znejúce výzvy, že „pre slobodné a úplné užívanie ľudských práv nie je dostatočná len samotná existencia právneho systému. Dôležité je správanie vlády a štátnych orgánov, ktoré musia vykonávať svoje právomoci smerom k účinnému napĺňaniu ľudských práv, pričom tento výkon musí byť efektívne kontrolovaný.“

Stratégia mala byť predložená vláde SR na schválenie do konca septembra 2013. Vláda však opäť termín jej vyhotovenia posunula – takmer o rok, na jún 2014. Je teda dosť času na zapracovanie pripomienok odbornej verejnosti.

Článok bol uverejnený dňa 5. septembra 2013 na blogu Verejnej komisie a nájdete ho tu.

Správa o prieskume dodržiavania základných práv a slobôd maloletých detí umiestnených v reedukačnom centre

Štátne týranie vs. blaho detí /august 2013/