Nové Školstvo

Čo minister Čaplovič o verejnej diskusii nevie, a preto ju s verejnosťou ani nevedie.

Ak sa oficiálne zverejnená druhá verzia správy o stave školstva tvári, že bola zostavená za účelom jej predloženia na verejnú diskusiu, tak ide o zle predvedený trik, ktorý má na verejnosti vylepšiť imidž ministra školstva. Jeho rezort nemá pripravený žiadny plán verejnej diskusie a ani verejnosť neinformoval ako, kde a dokedy s ňou plánuje diskutovať. Zmysluplná verejná diskusia má svoje pravidlá aj „dobré spôsoby“, ktoré ministerstvo školstva ignoruje.

1. Materiál určený na verejnú diskusiu sa v ideálnom prípade vo verejnej diskusii tvorí už od samého začiatku

Ide o náročný proces, ktorý si vyžaduje strategickú koordináciu mnohých aktérov a veľa energie aj kreativity pri spracúvaní podnetov a pri tvorbe finálneho dokumentu. Jeho súčasťou môžu byť otvorené verejné prednášky a diskusie, seriózne prieskumy, fokusové skupiny, produkcia analytických materiálov s recenzným pokračovaním a podobne. V každom prípade je to ťažká práca, do akej sa na Slovensku zväčša radšej vôbec nepúšťame. Aktuálna Správa o stave školstva sa pripravovala za zatvorenými dverami ministerstva školstva.

2. V prípade rezortných materiálov určených na verejnú diskusiu sa tieto zverejňujú predtým, než ich minister predloží na rokovanie vlády a parlamentu

Zmätok, aký vyvolalo v médiách správanie ministerstva školstva pred Veľkou nocou je dôkazom, že minister nemal do poslednej chvíle jasno, komu je vlastne Správa o stave školstva určená – či verejnosti na diskusiu alebo vláde na schválenie alebo poslancom Národnej rady na prerokovanie. Pracovná verzia dokumentu, ktorá presiakla do médií pred jeho oficiálnym zverejnením, jasne ukazuje, že pôvodným zámerom ministerstva bolo predložiť Správu o stave školstva len na rokovanie parlamentu, bez predchádzajúcej verejnej diskusie. Ak chcel splniť termín, ktorý mu uložili poslanci parlamentu, verejnú diskusiu stihnúť ani nemohol.

Ak sa teraz oficiálne zverejnená správa tvári, že bola zostavená za účelom predloženia na verejnú diskusiu, ide o zle predvedený trik, ktorý má na verejnosti vylepšiť imidž ministra školstva. Jedna rezortná mailová adresa na zbieranie pripomienok je iba pomocným nástrojom na diskusiu, nie diskusiou samotnou.

Verejnosť by preto mala byť včas informovaná, že sa verejná diskusia vôbec otvára, dokedy trvá, aké sa budú konať v rámci verejnej diskusie podujatia, ako sa môže do diskusie zapojiť a ako rezort školstva s jej pripomienkami naloží.

Ministerstvo školstva nemá pripravený žiadny plán verejnej diskusie, verejnosť vôbec neinformovalo o tom, ako a dokedy s ňou plánuje diskutovať. Za začiatok verejnej diskusie považuje okrúhly stôl, ktorý narýchlo zorganizovalo a zrealizovalo dňa 29. apríla 2013. Ním však namiesto verejnej diskusie odštartovalo frašku. Ak sa v ministerskej zasadačke na pozvanie ministra stretne zopár vybraných predstaviteľov vybraných organizácii, nejde o verejnú diskusiu ale o debatný klub, zvolaný za účelom podpory ministra.

Preto sa do nej má zapájať široká verejnosť a nielen rezortné organizácie a poradné orgány ministra, u ktorých existuje silný predpoklad lojality voči predkladateľovi. Z hľadiska formy je verejná diskusia organizovaná nehierarchicky – ozvať sa môže každý. Aj kritici. Preto je pointou „ťažkej práce“ pri diskusii s verejnosťou úloha, ako z kakofónie hlasov urobiť melodicky znejúci výstup? V princípe ale nejde o nič prevratné – akúkoľvek, nie len verejnú diskusiu, posúvajú vpred argumenty. Argumenty, a nič iné, sú v diskusii kritériom „melodickosti“ výstupu.

V ideálnom prípade sa snahy rezortu a širšej verejnosti za účelom rozprúdenia verejnej diskusie spoja a vytvorí sa spoločná platforma na zbieranie podnetov a na ich spracúvanie.

5. V rámci verejnej diskusie je vopred známe ako a dokedy plánuje rezort podnety verejnosti spracovať a aké plánuje ďalšie kroky

Na Slovensku nevieme o plánoch ministerstva školstva vôbec nič. Situácia mesiac po odovzdaní Správy o stave školstva predsedovi parlamentu a dva mesiace pred letnými prázdninami vyzerá tak, že minister má za sebou jeden (neverejný) okrúhly stôl, na ktorý má nadväzovať (nevedno kedy) ďalší (opäť neverejný), predtým však budú o správe (neverejne) diskutovať pracovné skupiny ministerskej Rady pre systémové zmeny v školstve a školskej štvorpartity. Teda tí, ktorí už boli so Správou o stave školstva dávno oboznámení, resp. z ktorých sa viacerí na jej príprave priamo podieľali.

Vecnej diskusii o stave školstva takéto ministerské hry neprospievajú. Naopak, iba dokazujú, že ministerstvo školstva s verejnosťou o svojej Správe o stave školstva diskutovať nevie a najmä nechce.

Zuzana Zimenová je analytička a editorka Portálu o reforme vzdelávania | noveskolstvo.sk. Fedor Blaščák spolupracuje s TRENDom. Spoločne organizujú iniciatívu Verejná komisia pre vzdelávaciu politiku, ktorá bola odštartovaná v januári 2013.

Článok bol uverejnený dňa 2. mája 2013 na blogu Verejnej komisie a nájdete ho tu.

Naivný trik ministra Čaploviča