Dve otázky pre [ 19.3.2013, TREND]

Michala Rehúša,
výskumníka Centra pedagogického výskumu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

Realizujú študenti pedagogických fakúlt v rámci štúdia aj pedagogický výskum?

Rovnako ako inde aj študenti pedagogických fakúlt musia v rámci svojich bakalárskych a diplomových prác realizovať výskum. Najaktívnejší z nich sa zúčastňujú Študentskej vedeckej, odbornej a umeleckej činnosti. Hlbšie zapojenie do výskumu pracoviska je však zväčša výsadou doktorandov. Za zásadný problém považujem nízku pozornosť, ktorá sa venuje metodológii a nástrojom na realizáciu výskumu pre potreby vlastného vyučovania, napr. akčnému výskumu.

Čo objektívne vieme o absolventoch z hľadiska ich motivácie a reálneho uplatnenia v odbore?

Podľa údajov agentúry ARRA sa podiel nezamestnaných absolventov zo všetkých absolventov v roku 2011 v prípade väčšiny pedagogických fakúlt pohyboval v rozmedzí 3 – 5 %. Podľa portálu iEDU bola k 31. 10. 2010 nezamestnanosť absolventov vysokých škôl v odbore učiteľstvo 3 %. Tieto údaje však nevypovedajú o tom, či absolventi pracujú v odbore. Z údajov Štátnej školskej inšpekcie vieme, že v školskom roku 2011/2012 boli na základných školách bez kvalifikácie odučené najmä predmety ako informatická výchova, prvý cudzí jazyk, občianska náuka, technická výchova, hudobná výchova atď. To okrem iného potvrdzuje, že najmä absolventi učiteľstva cudzích jazykov majú nižšiu motiváciu pracovať v školstve. Situáciu dokresľujú aj údaje spoločnosti Trexima o podiele zamestnancov nad 50 rokov, ktorý je v prípade učiteľov všeobecnovzdelávacích predmetov až 41,74 %. Spomenuté problémy sú spôsobené nízkou atraktivitou pedagogickej profesie, na čo však majú pedagogické fakulty len minimálny dosah.

Minirozhovor bol pôvodne uverejnený v týždenníku TREND.