Testovanie podľa INEKO – chybné rady Čaplovičovi /február 2013/

[ 13.3.2013, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma]

INEKO šliaplo riadne vedľa. Jeho odporúčania ministrovi Čaplovičovi sú blúznením technokratov, ktorí cez húštinu dát nedovidia na podstatu vzdelávacieho procesu.


INEKO vonkoncom nezaujíma, aké deti do školského vzdelávania vstupujú, čo v ňom reálne zažívajú a či si z povinného chodenia do školy odnesú také vedomosti a zážitky, ktorými budú vedieť vystužiť svoj život v dospelosti. INEKU o deti vlastne ani nejde, deti rovná sa škola, škola rovná sa kvalita, kvalita rovná sa efektivita, to je jeho línia uvažovania o školstve. Keďže nevidí rozdiel medzi meraním „kvality žiakov“ a meraním „kvality škôl“, navrhuje jedným testom zmerať jedno i druhé naraz, netušiac, že to nejde a nepôjde, ani keď sa do toho samotné INEKO vloží. Prvá chyba.

Druhá chyba súvisí s príliš úzkym obzorom navrhovateľov. Možnosti, ktoré celoplošné testovanie ponúka a ktoré momentálne na Slovensku objavujeme, sú v školských systémoch vo svete už dávno masívne využívané. Tak dávno, že krajiny, v ktorých bolo celoplošné testovanie zavedené ako ťažiskový nástroj zisťovania úrovne vzdelávania, od neho pomaly upúšťajú, resp. revidujú jeho bezhlavé nasadzovanie. Negatívne dôsledky, ktoré so sebou prinieslo, totiž napáchali zbytočnú škodu na deťoch, aj na učiteľoch. V pedagogickom svete sa dnes o tom živo diskutuje.

Treťou chybou je absurdnosť rozšírenia celoplošného Testovania školopovinných detí o tzv. Testovanie 0. Ak by malo ísť o prijateľnú mieru štandardizácie diagnostiky predškolákov, ktorá by pomohla identifikovať ich špecifické vzdelávacie potreby ešte predtým, ako zasadnú do lavíc, bol by to užitočný návrh. O to však INEKU nejde, INEKO iba hľadá bod nula na porovnanie s Testovaním 5 a Testovaním 9, východiskovú čiaru, od ktorej sa bude dať žiakovi „merať“ výkon. Pri pohľade na budúcich prváčikov si však ťažko vieme predstaviť, čo má tým bodom nula vlastne byť. Ako bude „nulťácky test“ vlastne vyzerať? A čo sa z neho dozvieme? Jediné, čo sa bude dať porovnaním výsledkov Testovania 0 a Testovania 5 zistiť, je, že áno, deti prešli z bodu, v ktorom sa vedeli iba hrať, do bodu, v ktorom vedia čítať, písať a počítať. Naozaj úžasné zistenie, hodné tučného balíka peňazí, vyhodených na absurdné testovanie.

Plytvanie verejnými zdrojmi je štvrtou, azda tou najnepochopiteľnejšou chybou v návrhoch INEKA. Napriek tomu, že hlavným motívom opatrení je zvýšenie efektívnosti financovania školstva, INEKO ignoruje skutočnosť, že čím viac celoplošného testovania v školskom systéme zavedieme, tým viac peňazí nás to bude stáť. Pritom existuje lacnejšie, v praxi overené riešenie. Na zistenie úrovne vzdelávacieho systému ako celku stačí pravidelne testovať iba rôzne vzorky vybraných žiakov. Dobré skúsenosti s tým majú vo Fínsku, kde v centre pozornosti stojí rozvoj škôl, nie ich zoradenie do rebríčkov úspešnosti. Rozvoj potenciálu jednotlivých žiakov tam nesleduje štát, ale samotné školy a učitelia. Ak by chcel pokrok žiakov sledovať štát, musel by totiž vytvárať nie štandardizované testy, ale testy zohľadňujúce rôzne špecifiká, čo by celé testovanie znova predražilo.

Tým sa vraciame k prvej chybe INEKA, ktorou je neujasnenosť cieľov navrhovaných testovaní. Ciele testovania totiž určujú jeho formu. Navrhovať celoplošné testovanie v čoraz kratších intervaloch bez toho, aby bolo jasné, načo vlastne ideme podrobovať žiakov, učiteľov a naše peňaženky tejto enormnej záťaži, je vážny prešľap.

Deti nie sú stroje, školy nie sú továrne na rozum a učitelia nie sú manažéri výroby. Zároveň však platí, že v slovenskom školstve sa neuveriteľne plytvá verejnými zdrojmi, úroveň výučby stagnuje a v školách je príliš veľa učiteľov, ktorí sa inováciám bránia ako čert krížu. Zmeny, ktoré v našich školách vyvetrajú zatuchlinu a vyleštia nielen povrch, ale aj to, čo je pod povrchom, však treba nastaviť tak, aby sme so špinavou vodou nespláchli aj deti. Lebo veď o tie ide v prvom rade. Ak z nich urobí INEKO dostihové kone, hnané do cieľovej rovinky uniformných testov bez toho, aby vnímali svet naokolo a cítili radosť z behu, dôsledky navrhovaných zmien pre ne budú možno ešte horšie ako dôsledky stavu bez zmien.


Autorka je analytička a editorka portálu noveskolstvo.sk.



Súvisiace informácie:


30. január 2013


Inekoblog: Čo som odporučil ministrovi Čaplovičovi