Čo z toho vyplýva pre školu? [ 1.2.2013, Vladimír Burjan, Dobrá škola]

Nedávno som si uvedomil, že trpím zvláštnou profesionálnou úchylkou. Keď sledujem televíziu, niečo čítam alebo niekoho počúvam, často si v duchu položím otázku: čo z toho (čo sa práve dozvedám) vyplýva pre školu? Pokúsim sa ilustrovať to na čerstvom príklade.

V uplynulých týždňoch žilo Česko voľbami prezidenta. V rámci predvolebnej kampane sa uskutočnilo množstvo rozhovorov medzi zástupcami médií a politikmi. Sledujúc tie diskusie som si uvedomil, že od politika či experta komentujúceho dianie sa automaticky očakáva, že má tieto vlastnosti:

1) vyzná sa v širokom spektre oblastí,

2) na všetko má jasný, vopred utvorený názor (nesmie povedať „neviem“),

3) všetko vidí čierno-bielo (je „za“ alebo „proti“),

4) všetko vie vysvetliť za 30 sekúnd a to tak, aby tomu diváci rozumeli,

5) na každý problém má jasné riešenie (nesmie povedať „nedá sa“),

6) každé svoje tvrdenie vie doložiť číslami,

7) nikdy nemení svoje názory,

8) s politickými protivníkmi zásadne v ničom nesúhlasí.

Takéto požiadavky médií na politikov a expertov mi pripadajú nesprávne, dokonca škodlivé. Logicky som si preto položil obligátnu otázku: čo z toho vyplýva pre školu? Vychádza mi to tak, že by sme mali žiakom vštepovať nasledujúce princípy:

1) Dnes nie je v silách žiadneho človeka vyznať sa hlbšie v mnohých oblastiach. Nie je to hanba a netreba to skrývať a predstierať opak. Je normálne radiť sa s inými ľuďmi.

2) Utvoriť si názor na nejaký problém môže byť náročné a môže to trvať dlho. Preto nie je hanbou povedať „neviem“. Je to múdrejšie ako snažiť sa vždy odpovedať, aj keď len povrchným táraním.

3) V živote skoro nič nie je čierno-biele. Nemali by sme sa nechať nikým tlačiť do vyhranených stanovísk.

4) Mnohé problémy a veci v živote sú naozaj zložité a nemožno ich vysvetliť za 30 sekúnd. Proste nemožno. Médiá sa s tým musia zmieriť, resp. poskytnúť väčší priestor.

5) Dnes sa nenosí povedať „nedá sa“, ale kŕčovitý optimizmus amerického typu tiež nie je riešením, iba sa tak tvári.

6) Nie všetko sa dá doložiť číslami. Máme predsa aj životné skúsenosti, intuíciu...

7) Len hlupák a tvrdohlavec nezmenia názor, keď sa dozvedia nové skutočnosti.

8) Názory a návrhy politických protivníkov treba posudzovať každý osobitne a nie je nič zlé na tom s nimi v niektorých prípadoch súhlasiť.

Skúste si aj vy občas položiť otázku: čo z toho vyplýva pre školu? Často vedie k zaujímavým úvahám.

Autor je riaditeľom spoločnosti EXAM testing a šéfredaktorom časopisu Dobrá škola.

Článok bol pôvodne uverejnený v časopise Dobrá škola.