Ako ohlupovať národ /január 2012/

[ 5.2.2012, Martin Hanus, Vláda a reforma]

Autor si až s istým oneskorením prečítal materiál Národná stratégia pre globálne vzdelávanie na obdobie rokov 2012-2016, ktorý schválila dňa 18. januára 2012 Radičovej vláda. Názov nezavádza – ak mávate v noci problémy so zaspávaním, začítajte sa do tohto, do dvoch minút zaručene zaspíte od nudy. Touto radou sme však možnosti pozitívneho využitia Národnej stratégie vyčerpali.


Žiaľ, už existuje iba negatívne využitie: a to naozaj začať s implementáciou tejto stratégie do škôl. V tomto prípade treba len dúfať, že v škole, ktorá je vo svojej podstate konzervatívnou inštitúciou, sa ťažko presadzujú nielen užitočné reformy, ale aj najväčšie hlúposti.

Táto stratégia globálneho vzdelávania sa síce navonok tvári reformne, deklaruje, že chce deti priviesť deti od memorovania ku kritickému mysleniu, ale v skutočnosti nejde o nič iné než o ideologickú nalieváreň. Len s tým rozdielom, že kým kedysi sa vychovával socialistický človek, teraz to má byť „globálne“ a „rozvojovo“ uvedomelý občan, spôsobilý „prevziať zodpovednosť za správanie, ktoré zabezpečí trvalo udržateľný život na Zemi“, poznať „hlavných aktérov rozvojovej spolupráce“ ako aj „miléniové ciele“ OSN, má byť vzdelaný v oblasti HIV/AIDS, má si osvojiť idey multikulturalizmu, vyrovnať sa s témami ako „stereotypy a predsudky, xenofóbia, rasizmus, intolerancia“ a byť podkutý v oblasti „rodovej rovnosti“.
Strategický materiál sa odvoláva na portál www.rozvojovevzdelavanie.sk, ktorým by sa mali učitelia inšpirovať a ktorý obsahuje ponuku prihlúplych rolových hier. Na portáli sa takisto dočítame angažované heslá o genderových roliach, alebo o tom, že krajiny by sa nemali deliť na bohaté a chudobné, ale na „ekologických dlžníkov a ekologických veriteľov“. Všetko v duchu, v akom o týchto veciach myslia a hovoria aktivisti z mimovládiek.

Tu teraz nejde len o jednu vzdelávaciu stratégiu, aké sa píšu preto, aby sa písali. Problém je širší a priamo sa týka sporov o podstatu školy. Uvedený vládny materiál si školu nepredstavuje ako vzdelávaciu inštitúciu, ktorá má dieťa socializovať a oboznámiť so základmi vlastnej aj svetovej kultúry či poznania. Škola má byť opäť len akýmsi výcvikovým táborom, ktorého vzdelávacie obsahy majú z nemalej časti tvoriť aktuálne ideologické klišé. Predtým to bol proletariát, teraz napríklad rodová rovnosť alebo poznanie „ekostopy jednotlivých krajín“ – škola teda opäť nie je autonómnou inštitúciou s vlastným životom, ale slúžkou dobových požiadaviek. Oproti socializmu je tu isteže významný rozdiel najmä v tom, že tentoraz žiaci nemusia držať ruky za operadlom a môžu si naozaj hovoriť, čo chcú.
A rodič? Ten je spokojný, že v modernom výcvikovom tábore so siedmymi hodinami angličtiny týždenne pripravujú jeho dieťa na život a keďže sa na hodinách o všetkom do nemoty diskutuje, ešte sa ich dieťa naučí aj to oné, kritické myslenie...

Taký je napokon ideál týchto vzdelávacích teórií: študent nemusí vedieť
poriadne nič, zato sa vie drzo hlásiť o slovo, odmieta čokoľvek memorovať (nech sa niekto opováži žiadať od neho naspamäť verš zo Sládkovičovej Maríny), zato dokonale ovláda mediálne skratky, jeho knižnicou je Facebook, na internete vám nájde hádam aj snežného muža Yetiho a Andrej Hlinka je preňho v prvom, druhom aj treťom rade netolerantný slovenský antisemita.
Takáto škola vychováva budúcich novinárov a „ľudí proti rasizmu“, ktorí sú schopní odhaliť skrytého rasistu aj v takom Jánovi Figeľovi či Lucii Nicholsonovej (ukážky vhodné do moderných učebníc nájdete tu a tu a tu), alebo vychováva budúcich európskych úradníkov, ktorí dôsledne dbajú na to, aby sa vedecké granty rozdeľovali podľa rodového aspektu.

Ale dosť bolo kritiky, načim aj trochu pokory. Ak sa svet okolo blázni, to ešte neznamená, že vy ste úplne normálny.

Autor je zástupca šéfredaktora v týždenníku .týždeň.


Článok bol pôvodne uverejnený na webstránke týždenníka .týždeň dňa 24. januára 2012 a nájdete ho tu.