Vzdelávací systém - odporúčania pre budúcu vládu /jún 2010/

[ 15.6.2010, Zuzana Humajová-Zimenová, Vláda a reforma]

Primárnym cieľom projektu Programové vyhlásenie reformnej vlády, ktorý zrealizoval Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) v partnerstve s Nadáciou F. A. Hayeka (NFAH) a v spolupráci s ďalšími expertmi, je prezentovanie systémového a uskutočniteľného programového vyhlásenia reformnej vlády, ktorého realizácia by zásadným a maximálne možným spôsobom posunula Slovensko k slobodnej, prosperujúcej a bezpečnej spoločnosti, kde sa dodržiavajú základné morálne pravidlá a zabezpečujú pravidlá pre udržateľné verejné financie.

Nižšie si Vám dovoľujeme predstaviť kapitolu venovanú Vzdelávaciemu systému. Dokument bol zverejnený dňa 31. mája 2010 a jeho cieľom je inšpirovať akúkoľvek vládu, ktorá vznikne po voľbách konaných dňa 12. júna 2010.




8. KAPITOLA: VZDELÁVACÍ SYSTÉM





HLAVNÉ PROBLÉMY

Vo vzdelávacom systéme sa ani v jednej z jeho oblastí nenaštartovala od Novembra 1989 koncepčná reforma, ktorá by priniesla podmienky pre zásadné zvýšenie kvality, slobody, osobnej zodpovednosti a finančnej adresnosti v systéme. Reformné koncepty Ministerstva školstva SR navyše zúžili pôvodný zmysel systémových zmien na výzvu intenzívneho prepojenia vzdelávania s trhom práce a zámer zvýšiť úroveň vzdelávania nesprávne oklieštili iba na rozvoj pracovného potenciálu jednotlivca.

V oblasti regionálneho školstva (základné a stredné školy) sa prijatím nových právnych predpisov v roku 2008 naštartovala tzv. obsahová reforma. Namiesto zásadnej paradigmatickej premeny školského systému však priniesla iba sériu drobných parametrických zmien, ktoré systém len chaoticky vychýlili zo zabehnutých koľají. Reforma školstva prebieha bez potrebnej metodickej prípravy učiteľov, bez nových učebníc a bez adekvátneho presmerovania finančných tokov z centrálnej úrovne priamo do vzdelávacieho procesu. V kontradikcii k deklarovanými reformnými zámermi sa posilňujú štátne regulácie, ktoré limitujú pedagogický potenciál učiteľov a tvorivý potenciál žiakov. Základné a stredné školy stále fungujú spôsobom, ktorý živí totalitnú predstavu o škole ako o nástroji, ktorým štát zabezpečuje svoj vplyv na myšlienkový a hodnotový svet formujúcej sa mládeže.

Klesá aj kvalita vysokoškolského vzdelávania. Prehustená sieť vysokých škôl produkuje nedostatočne pripravených absolventov, ktorí v praxi narážajú na obmedzené možnosti uplatnenia. Vysoké školy znižujú latku už pri prijímaní vysokoškolských študentov, čo je jedným z vážnych dôsledkov neefektívneho napojenia vysokých škôl na štátny rozpočet. Rovnako financovanie vedy a výskumu z verejných zdrojov je jedným z kľúčových problémov. Súčasná podoba podpory vedy na vysokých školách je radikálne devastovaná rezortnými agentúrami VEGA a KEGA, ktoré sa stali účelovými nástrojmi hodnotenia vedeckej činnosti v rámci procesu komplexnej akreditácie vysokých škôl, realizovaného tým istým rezortom. Získanie grantov z týchto agentúr sa tak stalo cieľom, nie nástrojom vedeckej činnosti. Ministerstvo školstva súčasne diskriminuje súkromné vysoké školy v súťaži o podporu vedeckých projektov, čím utlmuje prirodzený rozvoj vedeckého poznania v akademickom priestore.

Systém financovania školstva je nastavený neefektívne na všetkých vzdelávacích stupňoch. Nepodporuje osobnú zodpovednosť jednotlivcov za vzdelanie, ani im neposkytuje dostatok možností na slobodný výber rozsahu, spôsobu a kvality vzdelávania. Zároveň obmedzuje konkurenciu poskytovateľov vzdelávacích a podporných služieb a umelo udržiava v chode priamo riadené organizácie Ministerstva školstva SR, ktoré v praxi opakovane potvrdzujú neschopnosť vykonať potrebnú vnútornú premenu školského systému na moderný, otvorený systém vzdelávania.

Prioritné riešenie si vyžadujú nasledovné problémy vzdelávacieho systému:


ŽIADUCI STAV

Reformná vláda by mala za dlhodobo žiaduci stav považovať flexibilný a otvorený systém vzdelávania, v ktorom bude vzdelávanie zabezpečované prostredníctvom pestrej ponuky rôznorodých vzdelávacích programov a jednotlivcovi bude zaručená sloboda výberu jeho vzdelávacej cesty.

Slobodný vzdelávací systém by mal zároveň disponovať novými, decentralizovanými a výlučne na odbornej úrovni garantovanými mechanizmami, ktorými sa na nižších vzdelávacích stupňoch zabezpečí aspoň minimálna reprodukcia spoločne zdieľaného kultúrno-historického spoločenského kontextu, potrebného na uchovanie živej kultúrnej pamäti.

Podmienky na slobodu a osobnú zodpovednosť majú byť vytvorené pre všetkých aktérov vzdelávacieho procesu, to znamená nielen pre žiakov, študentov a rodičov, ale i pre učiteľov, zriaďovateľov škôl a pre ďalších poskytovateľov vzdelávacích, poradenských a podporných služieb. Systém vzdelávania má dôsledne zabezpečovať právo jednotlivca na slobodný výber vzdelávacej cesty a zároveň ho má motivovať k zodpovednému výberu vzdelávacích služieb. Pre poskytovateľov vzdelávacích, poradenských a podporných služieb má byť systém zárukou neobmedzenej konkurencie a slobodného rozvoja podnikania.

Vo vnútri vzdelávacieho systému majú byť vytvorené podmienky na viac zdrojové financovanie v oblasti základného a stredného vzdelávania. V oblasti vysokoškolského a ďalšieho vzdelávania a vedy a výskumu je v dlhodobom horizonte žiaduce prejsť na plne súkromné financovanie.


REFORMNÉ ZÁMERY

Reformná vláda by počas volebného obdobia mala v oblasti povinného vzdelávania presadiť razantný ústup štátu z pozícií garanta vzdelávania, a to ako v procese definovania záväzného obsahu vzdelávania, tak i v procese kontroly a hodnotenia kvality. Je potrebné prehodnotiť činnosť priamo riadených organizácií Ministerstva školstva SR za účelom zrušenia väčšiny z nich. Ich kompetencie, nevyhnutné pre udržanie a ďalší rozvoj nového vzdelávacieho systému majú zabezpečovať nezávislé odborné subjekty.

Na podporu realizácie uvedených systémových zmien je potrebné vytvoriť nový mechanizmus financovania, ktorý sa bude vyznačovať dôslednou adresnosťou a úspornosťou. Zmeny vo financovaní je žiaduce realizovať v súlade s filozofiou razantného ústupu vlády z pozícií garanta vzdelávania a pri akceptácii nahradenia princípu „bezplatnosti“ osobnou zodpovednosťou jednotlivca za konkrétny výber vzdelávacej služby. Zároveň je potrebné otvoriť systém možnostiam viac zdrojového financovania na úrovni všetkých vzdelávacích stupňov, pričom najmä v oblasti vysokých škôl je zámerom prejsť počas volebného obdobia na dominantné financovanie vzdelávania zo súkromných zdrojov.

V oblasti vedy a výskumu je rovnako žiaduce zrušenie štátnej podpory z verejných zdrojov. Cieľom je umožniť vytvorenie účelného systému nezávislej grantovej podpory, o ktorú sa budú uchádzať zmysluplné vedecké projekty na princípe otvorenej súťaže.

Reformná vláda by sa preto mala orientovať na nasledovné reformné zámery:

8.1 | Zmena spôsobu plnenia povinnosti vzdelávať sa, zníženie jej rozsahu a dĺžky plnenia

8.2 | Rozšírenie pestrej ponuky vzdelávacích programov na úrovni regionálneho školstva

8.3 | Otvorenie trhu s učebnicami a s ďalším vzdelávaním učiteľov v systéme základného a stredného vzdelávania

8.4 | Zrušenie neefektívnych priamo riadených organizácií Ministerstva školstva SR

8.5 | Zavedenie adresnosti a princípu osobnej zodpovednosti do systému financovania vzdelávania

8.6 | Obnova deformovaného systému vysokoškolského vzdelávania, vedy a výskumu


VIAC INFORMÁCIÍ O KONKRÉTNYCH NÁVRHOCH OPATRENÍ V RÁMCI JEDNOTLIVÝCH REFORMNÝCH ZÁMEROV, KTORÉ ODPORÚČAME BUDÚCEJ VLÁDE REALIZOVAŤ, NÁJDETE NA www.reformnavlada.sk


Autorka je analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.