Experimentálne bahno

[ 10.11.2009, Zuzana Humajová, Nové školstvo v médiách]

Prednedávnom sa konala ďalšia z verejných diskusií o waldorfskej pedagogike (viac tu). Témou bol síce širší pohľad na experimentálne overovanie inovácií v školách, ilustratívne problémy okolo hodnotenia waldorfského experimentu však strhli na seba väčšinu pozornosti. Stalo sa tak preto, že napriek deväťročnému experimentálnemu overovaniu nie sú vzdelávacie praktiky na waldorfskej škole dostatočne osvetlené, a nedá sa teda v jeho závere zodpovedne posúdiť, či je škola „dobrá“ alebo „zlá“. Táto skutočnosť posúva medializovanú kritiku, postavenú na subjektívnych dojmoch dvoch rodičovských táborov, o level vyššie – ukazuje povrchnosť dlhoročnej štátnej kontroly a mení problém jednej školy na problém systémový.

Mechanizmus overovania inovácií v školskej praxi je nastavený tak, že hodnotiace správy o jeho priebehu vypracúva jeden jediný človek, garant projektu. O tom, či ponechať školu v sieti škôl a zriadiť podľa jej vzoru ďalšie, alebo ju naopak zo siete vyradiť, rozhoduje ministerstvo školstva iba na základe jeho záverečného odporúčania. To nie je v poriadku za žiadnych okolností. V prípade experimentálneho overovania waldorfskej školy je situácia o to absurdnejšia, že jedna a tá istá osoba je v pozícii garanta, teda hodnotiteľa, a zároveň aj v pozícii predkladateľa projektu, teda jeho riešiteľa.

Keďže ide o najpopulárnejšieho propagátora alternatívneho vzdelávania na Slovensku, meno Mirona Zelinu v tejto dvojúlohe neprekvapuje. Jeho čudná dvojrola však spochybňuje objektivitu celého experimentálneho overovania. Žiaľ, on sám tieto pochybnosti počas deviatich rokov trvania experimentu nijako nevyvrátil. Hodnotiace správy vypracoval príliš povrchne, čo potvrdil i nedávny poslanecký prieskum v škole. Naznačujú, že rovnako povrchné bolo celé experimentálne overovanie. Tým paradoxne uškodil najmä samotnej alternatívnej škole.

Miron Zelina, zanietený zástanca alternatívnych škôl, „otec“ prebiehajúcej obsahovej reformy a poradca ministra školstva, zlyhal v kľúčovej pozícii inovátora „tradičnej“ školy, keďže nedotiahol vlastnú agendu. Vo veci posudzovania inovatívnych prístupov vo vzdelávaní opakovane vykazuje čisto formálnu činnosť a odbornej i laickej verejnosti podsúva polotovary namiesto serióznych výstupov.

Prvý krok z tohto experimentálneho bahna je jednoduchý – minister by mal okamžite vymeniť garanta, objektivizovať pravidlá na posudzovanie úrovne školy a kvôli dobrému spánku detí, rodičov i učiteľov potvrdiť jej ďalšiu existenciu povolením na ďalšie, tento raz transparentné experimentálne overovanie. Len v prebiehajúcom vzdelávacom procese možno vecne odkryť pozadie waldorfskej pedagogiky a zhodnotiť jej vplyv na deti.

Ďalšie kroky však musia byť oveľa razantnejšie. Mali by viesť k zrušeniu štátneho dozoru nad inováciami, k väčšej slobode škôl a k posilneniu odbornej a verejnej kontroly kvality vzdelávania. Pestré a kvalitné by mali byť všetky školy, nielen tie alternatívne.

Článok bol v zmenenej podobe publikovaný v týždenníku .týždeň 45/2009 dňa 9. novembra 2009.

Verzia článku publikovaná v .týždni (dostupná tu) bola redakčne pozmenená bez možnosti následnej autorizácie vykonaných redakčných zmien.