Reformná prskavka /august 2008/

[ 30.8.2008, Zuzana Humajová, Vláda a reforma]

Predstaviteľ ministerstva školstva pred začiatkom školského roku zvalil zodpovednosť za úspech reformy na učiteľov. Školy pritom nemali dostatok pomoci ani informácií.

V školách čoskoro odštartuje „reformný“ školský rok. Minister školstva Ján Mikolaj vyjadruje spokojnosť s jeho prípravou, no v skutočnosti ani on sám netuší, či pôjde o dobrý štart. Školy si mali cez prázdniny pripraviť nové školské vzdelávacie programy, podľa ktorých majú učiť „po novom“, no zatiaľ nikto, ani samotný minister, nevie, či sa im to naozaj podarilo. Ministerstvo školstva, teda zadávateľ tejto neľahkej úlohy, nemá totiž vytvorené žiadne mechanizmy na zbieranie spätnej väzby z prostredia škôl. Vôbec nesleduje, či a v akej kvalite školy túto úlohu zvládli, resp. na aké prekážky pri tom narážali.

Naopak, predstaviteľ rezortu prostredníctvom médií dopredu zatvára učiteľom ústa alibistickými vyhláseniami, že úspech reformy je odteraz výlučne v ich v rukách. Namiesto toho, aby spustené systémové zmeny dolaďoval podľa potrieb školskej praxe, presunul celú zodpovednosť na plecia učiteľov (viac tu).

Školy boli po prijatí novej legislatívy hodené do vody celkom nepripravené, bez potrebných informácií, metodickej pomoci a motivujúceho finančného krytia. Toľko proklamovaná voľnosť škôl mala podobu chaosu, v ktorom sa len ťažko orientovali. Počas školských prázdnin im síce bola formálne poskytnutá možnosť konzultovať tvorbu školských vzdelávacích programov s odborníkmi, no podľa vyjadrení samotných učiteľov, nedostávali na svoje otázky vždy uspokojivé odpovede. Ani pracovníci rezortných inštitúcií si totiž neboli vždy istí správnym výkladom novej legislatívy.

O tom, že bezhlavé spustenie nedostatočne pripravenej reformy školstva bolo viac politickou prskavkou ako premysleným krokom, svedčia i ďalšie problémy, na ktoré školy v súčasnosti narážajú. Najviac viditeľné sú zatiaľ v oblasti učebníc. To, že sa spúšťajú zmeny v obsahu vzdelávania bez toho, aby mali žiaci k dispozícii aj nové učebnice, je jasný nezmysel. Cez prázdniny však minister školstva odkryl karty i vo svojich zámeroch do budúcna. Edičný plán, ktorý vydal, je v úplnom protiklade s proklamovanými reformnými zámermi. Školská reforma mala byť najmä o väčšej slobode pre učiteľov a o väčšom priestore na využitie ich tvorivého potenciálu, v praxi sa však ich slobodný výber učebníc okliešťuje viac, ako to bolo doteraz. V prípade šlabikárov môžu napríklad bezplatne siahnuť namiesto troch už osvedčených verzií iba po jedinej, tej najmenej efektívnej (viac tu).

Vo výpočte ďalších signálov, poukazujúcich na to, že reforma školstva je viac Potemkinovou dedinou ako skutočnou modernizáciou nášho školského systému, by sa dalo pokračovať. Školský rok sa však ešte len začína, počkajme si, čo prinesie realita. Je možné, že ministerstvo školstva svoje zámery postupne doladí a že výsledky nás všetkých milo prekvapia. Avšak obavy, že to bude možno ešte horšie, ako sa nám javí dnes, sú rovnako na mieste.

Autorka je analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 30. augusta 2008.