K zverejnenému počtu asistentov učiteľa /júl 2017/

[ 15.7.2017, SKU a Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, Vláda a reforma]

Spoločné stanovisko SKU a Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením k zverejnenému počtu asistentov učiteľa k 1. 9. 2017


Niekoľko rokov spoločne upozorňujeme na nedostatočný počet asistentov učiteľa pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Naposledy vo februári tohto roku SKU poukázala na to, že asistent učiteľa je pridelený iba 44 percentám žiakov, ktorí ich potrebujú.


Proces podávania žiadostí o asistentov na školský rok 2017/2018 sa urýchlil, aby asistenti mohli v školách pôsobiť celý školský rok a nie až od januára ako v minulom období. Tento krok sme zo strany ministerstva považovali za ústretový.


Boli sme však veľmi sklamaní, keď MŠVVaŠ SR zverejnilo počty asistentov dňa 4. 7. 2017 na svojej webovej stránke. Napriek zvýšenej potrebe a urgencii pedagógov a rodičov sa počet asistentov zvýšil oproti januáru iba o 6,5 úväzku asistentov na celé Slovensko. Stav teda ostáva nezmenený a naďalej bude vzdelávanie väčšiny žiakov so zdravotným znevýhodnením bez prispôsobenia sa ich špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, čo bez asistentov nie je možné zabezpečiť. Vláda nedodržiava školský zákon, v ktorom je zadefinované: „deťom alebo žiakom bariéry vyplývajúce z ich zdravotného znevýhodnenia pomáhajú prekonávať asistenti učiteľa”. Súčasne nerešpektuje opakované odporúčania Výboru OSN pre práva dieťaťa a pre práva osôb so zdravotným postihnutím zabezpečiť vyššiu dostupnosť individualizovanej podpory pre deti s postihnutím, predovšetkým prostredníctvom zamestnania asistentov učiteľa, školských psychológov a špeciálnych pedagógov.


Ministerstvo školstva, vláda a poslanci NR SR o tomto stave vedia, no napriek tomu zostávajú v nečinnosti, čím sa nám smejú do tváre. Pedagógom, ktorí pracujú bez potrebnej podpory asistenta. Rodičom a ich deťom so zdravotným znevýhodnením, ktorí na asistentov majú právo dané nielen zákonom SR, ale aj medzinárodnými dohovormi. Takéto konanie vedie k zvyšovaniu napätia zo živelnej integrácie v školách, podnecuje nepriateľský postoj voči zdravotne znevýhodneným a ničí kvalitu vzdelávania.


Týmto sa dostávame do stavu, kedy naša vláda a parlament necháva najzraniteľnejšiu časť žiakov bez potrebnej pomoci. Slovenské školstvo sa prepadá na úroveň krajín tretieho sveta. Hrubo sa šliape po základných ľudských právach. Vláda nezvláda napĺňať ústavou garantovanú rovnosť príležitostí ani rovný prístup k vzdelaniu.


Na záver parafrázujeme nedávne mediálne vyjadrenie podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu P. Pellegriniho: „Vláda sa v prípade postoja k žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže hanbiť“.