Nové Školstvo

V apríli 2016 som tu uvažoval o tom, do akej miery môže za prekvapujúce výsledky volieb nedobrý stav nášho školstva. Po necelom roku sa táto téma v miernej obmene stala opäť aktuálnou. Bezprostredným podnetom bolo rozhodnutie ministerstva školstva pridať hodinu dejepisu vo vyšších ročníkoch ZŠ, a to s odôvodnením, že ide o opatrenie proti narastajúcemu extrémizmu v spoločnosti. Posun je len v tom, že ak bola pred rokom škola vnímaná ako spoluvinník istých nežiaducich spoločenských javov, dnes v nej chceme vidieť možný liek proti nim.

V tomto čísle nájdete dva výborné texty venované extrémizmu a pridanej hodine dejepisu. K múdrym slovám profesora Mistríka a Mariána Kičinka netreba veľa dodávať, preto iba stručne: rovnako ako oni považujem pridanie hodiny dejepisu za formálny a neúčinný krok. Dejepis mám veľmi rád a vôbec mi neprekáža, že mu bude v škole venovaných viac hodín. Prekáža mi, že to navrhla predmetová komisia pre dejepis, pretože tá sa má vyjadrovať k učivu predmetu, nie k jeho hodinovej dotácii. Prekáža mi motivácia tohto rozhodnutia – údajný boj proti nárastu extrémizmu. A prekáža mi, že sa od tej hodiny očakáva spoločenská zmena, ktorú nemôže priniesť.

Celá vec má však aj hlbší podtext. Prezrádza čosi o tom, ako sa pozeráme na školu, na jej zmysel a na jej schopnosť ovplyvňovať spoločnosť. Ak si odmyslíme ľudí, ktorí o týchto veciach nikdy hlbšie neuvažovali, tých niekoľko zvyšných možno rozdeliť na dve skupiny – pesimistov a optimistov. Pesimisti tvrdia, že škola je principiálne odsúdená byť iba zrkadlom spoločnosti so všetkými jej chybami a nedostatkami. Nedokáže sa ich zbaviť, kým sa ich nezbaví samotná spoločnosť. Podľa pesimistov nemôže existovať školstvo bez korupcie, ak je za bránami školy korupcia bežná. Nemôže fungovať škola založená na úcte k autoritám, ak v spoločnosti nik autority neuznáva. A nájdu sa aj pesimistickejší pesimisti, ktorí dokonca tvrdia, že škola skoro vždy zaostáva za spoločnosťou, pretože je konzervatívna a neflexibilná. Neodráža teda chyby a nedokonalosti dnešnej spoločnosti, ale tej včerajšej.

Našťastie je tu aj pár pedagogických optimistov, ktorí naopak veria v očistnú a obrodnú silu školy a výchovy. Práve vo vzdelávaní vidia mocný (ak nie jediný) spôsob, ako spoločnosť pozdvihnúť, prevychovať, zbaviť neduhov. Dnešná spoločnosť ničí životné prostredie, ale keď zavedieme do škôl environmentálnu výchovu, terajší žiaci sa v dospelosti budú k prírode správať inak. Dnešná spoločnosť je čoraz viac násilnícka a extrémistická, ale keď posilníme v školách dejepis, etickú výchovu a ďalšie predmety či témy, terajší žiaci sa v dospelosti budú k ostatným ľuďom správať inak.

A ako ste na tom vy? Ste vo vzťahu k obrodnej sile školy pesimisti alebo optimisti?

Korupcia? Pridajme hodinu čestnosti