Nové Školstvo

6. decembra o trištvrte na dvanásť mi začal neodbytne vyzváňať mobil. Hoci som práve šoféroval a hovory z neznámych čísel neprijímam, vedel som presne, o čo ide. O jedenástej sa totiž konala tlačová konferencia, na ktorej boli zverejnené prvé výsledky medzinárodného testovania PISA 2015. Novinári rýchlo hľadali niekoho, kto by tie smutné čísla okomentoval a dal do kontextu. V nadchádzajúcich dňoch som sa k nim vyjadril vo viacerých médiách, téma je však taká dôležitá, že sa jej nechcem vyhnúť ani na stránkach DOBREJ ŠKOLY.

Predovšetkým chcem vysvetliť, že nie je celkom zrejmé, či sa vedomosti našich žiakov oproti roku 2012 skutočne zhoršili. Systém hodnotenia je totiž nastavený tak, že skóre 500 sa pridelí žiakom s celosvetovo priemerným výsledkom. Pokiaľ naši žiaci napíšu testy presne rovnako ako pred troma rokmi, ale ostatní žiaci ich napíšu lepšie ako minule, skóre našich žiakov sa zníži. Výkon našich žiakov sa teda nemusel zhoršiť v absolútnom meradle, určite sa však zhoršil v porovnaní s ostatnými krajinami. Môže to byť spôsobené aj tým, že do PISA sa zapája čoraz viac ázijských krajín a regiónov, ktorých žiaci dosahujú vynikajúce výsledky, čím zvyšujú úroveň potrebnú na dosiahnutie priemerného skóre 500.

Isté však je, že sa neslávne výsledky našich žiakov od roku 2012 nezlepšili. Nikto súdny tým však nemôže byť prekvapený. Za posledné roky sa totiž v slovenskom školstve neudialo nič, čo by mohlo viesť k zlepšeniu matematickej, prírodovednej alebo čitateľskej gramotnosti našich 15-ročných. Skôr naopak. Poliaci sa odvážili urobiť viaceré celkom odvážne zmeny, Česi investujú do vzdelávania viac ako my, maďarské školstvo bolo tradične o čosi lepšie ako naše. Takže posledná priečka v rámci V4 logicky patrí krajine, ktorá svoje školstvo mizerne financuje, chaoticky riadi a takmer nereformuje.

Ak nemáte čas čítať podrobnú správu, tu je vysvedčenie nášho školstva v kocke: naši žiaci nedosahujú v rámci OECD ani priemernú úroveň.

Máme iba minimum žiakov v šiestej (najvyššej) úrovni výkonu, pričom ich počet klesá. Máme priveľa žiakov v prvej (najnižšej) úrovni a ich počet narastá. Máme málo efektívne 8-ročné gymnáziá, slabú sociálnu mobilitu a naše deti majú školu menej rady ako inde vo svete. Inak všetko v pohode.

Čísla hovoria jasne – svet nám uteká