Nové Školstvo

Nerád píšem o sebe, ale mám pocit, že tentoraz dlžím čitateľom isté vysvetlenie. Koncom apríla som dostal ponuku stať sa externým poradcom ministra školstva. Po zvážení rôznych pre a proti som sa rozhodol ju prijať. Nespomínal by som to tu, keby toto moje rozhodnutie nebolo vyvolalo toľko polemík a mediálneho rozruchu.

Začal to Fero Múčka na portáli Postoj.sk, ktorý to zhodnotil ako správny krok. Vzápätí kontroval Martin Mojžiš na tyzden.sk, ktorý to označil za „smutný omyl“. Vytkol mi, že svojím rozhodnutím „legitimizujem nehodných ľudí“ a že som sa stal súčasťou divadielka, ktorého cieľom je umlčať nespokojných učiteľov. O niekoľko dní podporil Martinov skepticizmus aj Štefan Hríb. Venoval mi úvodník, ktorý zakončil slovami: „Čítam to tak, že chceš úprimne pomôcť školstvu, no väčšej zmene už neveríš. A to je pre mňa jadro sporu. Ak pomáhaš tejto vláde, odďaľuješ okamih, keď dostatočnému počtu ľudí dôjde, že Slovensko potrebuje niečo celkom iné. Nie je to trochu rezignácia?“

Nie, Štefan a Martin. V istom zmysle som bol rezignovaný doteraz a prijatie tejto zodpovednosti je naopak prejavom mojej aktivizácie. Vnímam to tak, že máme spoločné ciele, ale líšime sa v taktike, ako ich dosiahnuť. Vy ste možno presvedčení, že „únos štátu“ sa má skončiť defenestráciou. Ja vidím aj iné možné scenáre. Napríklad príchod dostatočne veľkého počtu apolitických odborníkov do štátnej správy. Martin Filko bol v tomto smere pre mňa pozitívnym príkladom. (A neviem celkom pochopiť, že pre vás nie.) Našu polemiku teda vnímam iba ako rozpor v taktike.

Martin mi vytkol, že som vraj bol „príliš netrpezlivý“. Možno má vešteckú guľu a vidí v nej, že onedlho tu vznikne vláda anjelov, na ktorú som mal podľa neho počkať. Nuž, k tomu len toľko: vláda Ivety Radičovej mala pre mňa k anjelom dosť blízko, no neoslovila ma. A prijať možno len ponuku, ktorá príde. (Aktívne som sa nikdy nikomu neponúkal, ani vtedy, ani teraz.)

Je mi vyčítaná naivita a neschopnosť vidieť, že šance na dosiahnutie skutočných zmien sú malé. To pripúšťam, ale, ako povedal Wayne Gretzky, z pokusov, ktoré neurobíme, končí neúspechom plných 100 %.

Všetko zlé je však na niečo dobré. V reakcii na uverejnené kritiky som dostal podporné vyjadrenia od desiatok priateľov, známych aj celkom cudzích ľudí. Nikdy v živote som si o sebe a o svojej práci nevypočul a neprečítal toľko pekného a povzbudivého, ako v týchto dňoch. Mojim priateľom Štefanovi a Martinovi za to patrí veľká vďaka.

Prečo som to urobil