Prijímajú gymnáziá „slabých“ žiakov? [ 7.9.2015, Zuzana Zimenová, Nové školstvo v médiách]

Na Slovensku majú ľudia tendenciu veriť, že gymnázia nie sú dostatočne výberové a dávno neplatí, že na nich študujú tí talentovanejší spomedzi študentov. Ako však ukazuje stručná analýza OZ Alfa, gymnáziá si v porovnaní s iným typom škôl stále zachovávajú status vysoko výberových vzdelávacích inštitúcií.

V roku 2012 sa strhla veľká spoločenská diskusia okolo návrhu Dušana Čaploviča sprísniť kritériá, na základe ktorých sa absolventi základných škôl môžu hlásiť na gymnáziá. Gymnáziá mali podľa jeho návrhu prijímať len tých žiakov, ktorých priemer na koncoročnom vysvedčení z ôsmeho ročníka a polročnom z deviateho nie je horší ako 2,0. Ústavný súd však v októbri 2014 rozhodol, že tieto limity sú protiústavné. Slovensko tak ostalo uchránené od systému, podľa ktorého mali mladým ľuďom determinovať životnú dráhu známky zo základnej školy.

Testovanie 9 triedi uchádzačov o strednú školu

Stredné školy však nejaký nástroj na výber spomedzi uchádzačov o štúdium predsa len potrebujú. Mnohé na to využívajú vlastné prijímacie pohovory, prihliadajú aj na prospech v základnej škole a do veľkej miery berú do úvahy výsledky žiakov základných škôl v Testovaní 9, ktoré pripravuje Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM).

Zmysel Testovania 9 vysvetľuje NÚCEM nasledovne: „Tieto testy sú tzv. rozlišovacie testy (Norm-Referenced = NR-testy), ktorých cieľom nie je overenie miery osvojenia testovaných poznatkov a zručností žiakmi, ale porovnanie medzi žiakmi navzájom.“

Výsledky Testovania 9 teda pomáhajú stredným školám pri nábore nových študentov v tom, čo je pre ne najťažšie – v úsilí spravodlivo roztriediť uchádzačov o štúdium podľa ich schopností. V skutočnosti ich síce triedia iba podľa toho, ako zvládli jeden test, no i to je pre školy v systéme, kde niet dostatok iných nástrojov, lepšia pomoc ako žiadna.

Gymnáziá si vyberajú tých najlepších

Ak teda berú stredné školy pri prijímaní svojich budúcich študentov do úvahy výsledky Testovania 9, potom by mali gymnáziá, ktoré sú výberovými školami, siahnuť najmä po tých uchádzačoch, ktorí v testovaní uspeli najlepšie. Robia to?

Z analýzy vyplýva jednoznačná odpoveď – drvivá väčšina gymnázií prijíma na štúdium najmä tých žiakov, ktorých výsledky v Testovaní 9 sú nadpriemerné. Z porovnania dát vidno, že elitnosť gymnázií je jasne zachovaná, keďže s 96% podielom v orientácii na žiakov s najlepšími výsledkami v Testovaní 9 nemajú vo výberovosti konkurenciu.

Sprievodné otázky

Ak odhliadneme od ďalších nástrojov, ktoré školy môžu využiť pri výbere budúcich študentov (prijímacie pohovory, známky na vysvedčeniach príp. talentové skúšky), je Testovanie 9 v súčasnosti jediným objektívnym nástrojom na triedenie „lepších“ žiakov od tých „horších“. Na mieste je však pochybnosť, či tento nástroj dokáže skutočne posúdiť, čo sa v žiakoch reálne skrýva a či dokáže odhaliť ich potenciál pre ďalšie štúdium.

Aká je skutočná výpovedná hodnota Testovania 9 o tom, čo všetko žiaci z daného predmetu reálne vedia? Úprimne – vonkoncom nie jednoznačná. Tieto testy, hoci na isté vytriedenie poslúžia, reálnu úroveň vedomostí a zručností žiakov odkryť nepomáhajú.

Testovanie 9, Testovanie 5 a dokonca ani externá časť maturitnej skúšky totiž nepokrývajú všetko preberané učivo z daného predmetu, ale len jeho časť. Pritom zámerne obsahujú aj úlohy, s ktorými sa žiaci počas niekoľkoročného štúdia vôbec nestretli.

Že to voči žiakom nie je fér a voči stredným školám, ktoré si chcú vybrať spomedzi absolventov základných škôl tých „najlepších“, zavádzajúce? Nie celkom, ale sčasti určite áno.

Rôzne ciele - rôzne testy

NÚCEM nikdy netvrdil, že jedným testom dokáže odhaliť skutočnú „kvalitu“ toho ktorého žiaka, či nebodaj školy, do ktorej niekoľko rokov chodil. Naopak, NÚCEM otvorene upozorňuje všetkých, ktorí sa o takéto zjednodušenia výsledkov v testovaní pokúšajú, že by na ich základe žiadne „rebríčky kvality“ robiť nemali. Na to sú tieto testy jednoducho príliš slabé.

Na to, aby sa dalo objektívne posúdiť, koľko toho žiaci naozaj vedia, by musel NÚCEM vytvoriť celkom inú sadu testov. „To je skôr zmyslom tzv. kriteriálnych testov (Criterion-Referenced = CR-testy). Ak by sme mali pripravovať národné CR-testy, ktoré by overovali celý rozsah učiva na výstupe z jednotlivých stupňov vzdelania, takéto testy by museli obsahovať oveľa väčší počet úloh a ich časová dotácia by bola oveľa väčšia, ako je to pri NR-testoch. Kým teraz napr. test z matematiky pre Testovanie 9 trvá 60 minút, pri CR testoch by to bolo 150 minút, prípadne aj viac,“ vysvetľujú experti ústavu.

Na mieste je potom ale otázka, za akým účelom sa NÚCEM púšťa do porovnávania výsledkov Testovania 9 s výsledkami testov v externej maturitnej skúške a prečo zistenia z tohto porovnania nazýva „pridanou hodnotou vo vzdelávaní“. Tu už ústav ponúka odhalenie istej „kvality“ vo vzdelávaní a v tomto zmysle informuje školy o tom, aký vzdelanostný pokrok ich žiaci. To už tak trochu zavádzaním zaváňa. To je už ale iná téma.

Výzvy do budúcna

Testovanie 9 nateraz plní svoj účel a pomáha stredným školám vytvoriť si predstavu o úrovni žiakov, hlásiacich sa na štúdium. Z tohto pohľadu sa gymnáziá správajú výberovo a nie je pravda, že nechávajú uchádzačov podliezať latku náročnosti.

Do budúcna však potrebujú školy niečo viac ako len nástroj na triedenie detí. Na to, aby sa skvalitnilo vzdelávanie, je oveľa dôležitejšie začať meniť to, čo sa s deťmi v triedach reálne deje. Od samotného testovania totiž ešte žiadne dieťa nezmúdrelo. Preto, ak sa majú výsledky žiakov v testovaní zlepšovať, je najvyšší čas začať investovať aj do vzdelávacieho procesu, teda do každodennej práce učiteľov, aby ich mohli k lepším výkonom naozaj „potiahnuť“.

Autorka je analytičkou združenia Nové školstvo a v súčasnosti pôsobí ako nezávislá expertka strany Sieť na pozícii vedúcej stálej pracovnej skupiny pre oblasť vzdelávania.

Článok bol pôvodne publikovaný na Alfa blogu na etrend.sk dňa 3. septembra 2015.