Omnia sponte fluant...

[ 4.5.2015, Vladimír Burjan, Dobrá škola]

Hoci píšem tieto riadky na Deň učiteľov, dovolím si nepridať sa ku všetkým tým politikom, novinárom, blogerom a ďalším, ktorí každý rok o tomto čase začnú v dojemnej zhode chŕliť ošúchané frázy o tom, akí sú učitelia dôležití a nedocenení.


Poburuje ma totiž plytkosť a neúprimnosť väčšiny týchto rečí. Ak niekto chce, aby som uveril v úprimnosť jeho obdivu k učiteľom, nech ho prejaví v máji alebo v októb­ri. A čo sa týka vlády, politikov a kapitánov nášho rezortu, tým by som chcel odkázať, že existuje 1 000 spôsobov, akými by bolo potrebné počas celého roka prejavovať učiteľom skutočnú dôveru, podporu a úctu. Zopár medailí, čestných uznaní, prijatí, okrúhly stôl, mediálne pokrytá návšteva školy či prejav v hlavnom vysielacom čase ich v žiadnom prípade nenahradia.


Žiaľ, formálnosť a povrchnosť sa neprejavujú iba vo vzťahu spoločnosti k učiteľskému stavu, ale občas aj medzi učiteľmi samotnými. Osobitne ma mrzí, že sa to týka aj Komenského, pretože môj vzťah a obdiv k nemu je hlboký a úprimný (povedal som mu to aj osobne, keď som stál nad jeho hrobom v holandskom Naar­dene).


Máme veľa škôl nesúcich čestný názov J. A. Komenského, desiatky škôl sídlia na Komenského ulici a v každej druhej nás víta Komenského busta alebo aspoň jeho pár notoricky známych citátov na zažltnutých nástenkách. Tým to však končí. Vlastne nie, ešte sa vie, že napísal nejaký Orbis pictus (hoci málokto tuší, čo to bolo) a že propagoval scholu ludus. Význam tohto sloganu síce poznajú všetci, žiaľ, celkom nesprávne. Neznamená totiž škola hrou, ale škola divadelnou hrou. Pochádza zo spisu propagujúceho nácvik divadelných hier so žiakmi a s učením „hravou formou“ nemá nič spoločné.


Naši učitelia si, žiaľ, myslia, že ak aj nejaký pánko náhodou pred 400 rokmi povedal niečo múdre o vzdelávaní, dnes už to musí byť zastarané, nemoderné, prekonané, proste „out“. Keby sa však začítali do niektorého z Komenského didaktických spisov, možno by s prekvapením zistili, že mnohé jeho myšlienky sú aj dnes dokonale „in“, ibaže naša škola ich (na škodu detí) ignoruje či priamo popiera.


Ako príklad môže poslúžiť Komenského životné krédo, ktoré mal aj vo svojom ex libris: Omnia sponte fluant absit violentia rebus – Nech všetko samovoľne plynie bez násilenstva vecí. Keby sme chceli počúvať Komenského múdre rady, mali by sme budovať školy, v ktorých všetko prebieha prirodzene a spontánne, bez prikazovania a donucovania. Robíme to?


Autor je riaditeľom spoločnosti EXAM testing a šéfredaktorom časopisu Dobrá škola.

Článok bol pôvodne uverejnený v časopise Dobrá škola.