Nové Školstvo

Metodicko-pedagogické centrum (MPC) vyhlásilo vo februári verejné obstarávanie na didaktické pomôcky na výučbu anglického jazyka pre základné a stredné školy v hodnote za temer 20 miliónov eur. Tender je súčasťou projektu Nové trendy vzdelávania učiteľov anglického jazyka na základných školách.

Súťažné podmienky tendra boli nastavené tak, že renomované vydavateľstvá Macmillan, Cambridge, Oxford a Pearson, ktorých učebnice sa dnes používajú vo väčšine škôl, sa ho nemohli zúčastniť, lebo ich nedokázali splniť. Ťažko totiž môžu vyhovieť napríklad požiadavke, aby boli vytvorené metodické materiály pre učiteľov výlučne v slovenskom jazyku.

Tender vyhrali firmy, ktoré by mali školám dodávať komplexné materiály v podobe tzv. edukačných balíčkov. Deje sa tak v situácii, keď nové učebnice spomínaných vydavateľstiev už dnes obsahujú kódy na online podporu a doplnkové materiály zdarma, ako bonus k zakúpeným učebniciam.

Ministerstvo tak ide minúť obrovské peniaze na niečo, čo už angličtinári v skutočnosti majú.

Čo teda angličtinári v skutočnosti potrebujú? Spýtali sme sa priamo ich. Na otázku nám odpovedala učiteľka anglického jazyka Marcela Kováčová z gymnázia A. Sládkoviča v Banskej Bystrici a jej kolegyne.

Otázka, ktorá by naozaj mala byť otázkou. Položenou otázkou. Nám, učiteľom, ktorí vyučujú anglický jazyk. Koľkých z nás sa ju ale naozaj už niekto spýtal? A ak aj, kto to bol? Človek, ktorý by nám chcel naozaj pomôcť?

Učím bezmála 18 rokov, okrem priamej vyučovacej činnosti ročne absolvujem niekoľko vzdelávacích seminárov, webinárov (semináre na webe, ktoré robia vydavateľstvá pravidelne raz mesačne a zadarmo), konferencií, či školení MPC. Vediem pedagogickú prax pre budúcich učiteľov. A čakám, že naozaj niekto príde a spýta sa: čo potrebujete, aby ste mohli naozaj kvalitne a spokojne pracovať?

Nie, nechcem hovoriť o platoch. Chcem vyjadriť našu naozajstnú túžbu – spokojne učiť. Bez vytrvalého pocitu mačky naháňajúcej vlastný chvost. A dokonca aj viem, ako na to. Stačí len, aby sa naše potreby neprispôsobovali ponuke, ale presne naopak – aby sa prispôsobila ponuka našim potrebám.

• Nižší počet hodín v úväzku. Bez urážky, oproti kolegom, ktorí vyučujú iné predmety, cítim podstatný rozdiel v tom, že musím pripraviť všetkých žiakov na maturitnú skúšku, čo zahŕňa denno-denné opravovanie písomných prác, slohov, testov, ... Nehovoriac o pocite zodpovednosti. Viac času navyše by nám umožnilo lepšiu reflexiu odučenej hodiny, spokojnú prípravu na hodinu nasledujúcu a celkové zlepšenie kvality vyučovania.

• Vzdelávanie. Také, ktoré nám umožní kontakt so živým jazykom (stáže, krátkodobé aj dlhšie pobyty v anglicky hovoriacich krajinách). Školenia MPC sú po odbornej metodickej stránke na vysokej úrovni, ale samé o sebe majú len malý vplyv na zvýšenie kvality vyučovania jazyka, ktorý je živým, neustále sa meniacim organizmom. To na nás, učiteľov, kladie nesmierne nároky, najmä pri vyučovaní vyšších úrovní.

Po metodickej stránke máme dostatok možností držať tempo s dobou vo forme webinárov, ktoré sú väčšinou bezplatné. Poskytujú výborné nápady, námety a vďaka interaktívnosti aj rady na naše konkrétne problémy. Takéto vzdelávanie však prebieha v našom voľnom čase a nie je nijako zohľadnené. Aj napriek tomu sa ho však nemienime vzdať, lebo práve ono prináša želanú zmenu vo vyučovaní a skutočne zvyšuje kvalitu. Taký je aspoň náš pocit, a dôkazom sú aj reakcie a výsledky žiakov.

• Vyšší počet hodín. Schválením nového štátneho vzdelávacieho programu sme v našej škole prišli o 2 hodiny angličtiny.

• Ak sa počet hodín nezvýši, treba znížiť povinnú vyžadovanú úroveň B2. Pre bežný život stačí dobre zvládnutá úroveň B1. Vysokoškoláci tiež väčšinou opakujú gramatické štruktúry zo strednej školy a špecializujú sa len na slovnú zásobu svojho študijného odboru. Navyše, nie každý človek má reálne predpoklady, vlohy, danosti a jazykový cit pre dosiahnutie úrovne B2.

• Maximálne 15 žiakov v skupine. Toto je maximálny počet žiakov, pri ktorom sa skutočne môže zohľadniť individualita žiakov.

• Prestať s neustálymi zmenami. Zmeny v dokumentácii, v cieľových požiadavkách, v počte hodín, to všetko sa deje v krkolomne krátkom čase bez toho, aby sa komunikovalo so širokou učiteľskou verejnosťou.

• Naozajstná humanizácia vzdelávania. Jej súčasťou je v prvom rade podpora reálnej, nie virtuálnej komunikácie (čo sa dá ťažko realizovať v skupinách s počtami nad 20 žiakov).

• Nie viac študijných a pracovných materiálov, ale viac času na ich spracovanie a prispôsobenie konkrétnej skupine žiakov. Aj pri učení platí, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.

• Kvalitné technické zabezpečenie IKT. Potrebujeme mať vytvorené také podmienky, ktoré nás viac nebudú nútiť riešiť kompatibilitu zariadení, technický stav, internetové pripojenie a pod., čomu sa musíme venovať v čase prestávok, alebo dokonca počas vyučovacej hodiny, z ktorej sa takto ukrajuje vzácny pracovný čas náš i študentov.

Chcem sa dotknúť aj problematiky prípravy vzdelávania budúcich učiteľov. To, že sa do triedy ako učitelia dostanú až v letnom semestri 1. ročníka magisterského štúdia (to znamená až v 4. ročníku!), je zarážajúce. Ruku na srdce, akú dôveru by ste mali v lekára, ktorý strávil s pacientmi len niekoľko málo desiatok hodín? Učenie je okrem iného aj zručnosť, ktorú treba cvičiť, cibriť, zdokonaľovať.

Ponúkajú nám vzdelávanie. Sme všetkými desiatimi za. Ale nech je naozaj zmysluplné a vedúce k reálnemu zvyšovaniu kvality. To, že sa budeme vedieť vyjadrovať sofistikovaným spôsobom v odborných didaktických výrazoch z nás ešte neurobí naozaj dobrých učiteľov.

Ponúkajú nám edukačný balíček. Ďakujem, neprosím. Pripomína mi to totiž nasledovnú situáciu: mám plnú chladničku výborných potravín a skvele zariadenú kuchyňu. Napriek tomu idem do drahej reštaurácie a zaplatím za niečo, čo som mohla mať za lacný peniaz, len s trochou práce, doma. Jedným slovom – plytvanie. Dnešné učebnice sú moderné a ponúkajú, čo potrebujeme. A ak v nich predsa len nenájdem, to čo chcem, internet ponúka nepreberné množstvo materiálov. Ba čo viac, viem, že je medzi nami väčšina takých učiteľov, ktorí si materiály aj sami vytvárajú. A mnohí si ich nenechávajú pre seba, ale bez nároku na akúkoľvek odmenu sa s nimi podelia.

Budúcnosť krajiny je vo vzdelaných a vychovaných ľuďoch. My, učitelia, ju máme v rukách. Hľadajme spoločne spôsoby, ako robiť veci lepšie, nie dôvody, prečo to nejde. Väčšina z tých vecí totiž nie je o peniazoch, ale o dobrej vôli.

Anna Oslancová pracuje v Albion Books - dovoz a distribúcia cudzojazyčnej odbornej literatúry. Marcela Kováčová je učiteľka anglického jazyka na gymnáziu A. Sládkoviča v Banskej Bystrici.

Čo potrebujú angličtinári /apríl 2015/