Duálny model po slovensky /január 2015/

[ 19.2.2015, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma]

V januári prebehla na schôdzi Národnej rady SR v pléne živá diskusia o vládnom návrhu nového zákona o odbornom vzdelávaní a príprave (OVP).


Nový zákon o OVP má do nášho školstva zaviesť niektoré prvky tzv. duálneho modelu, známeho napríklad z Nemecka či Švajčiarska, a umožniť tak aspoň malej časti žiakov stredných odborných škôl (približne jednej tretine) vykonávať praktickú časť výučby priamo vo firmách. Chvályhodná snaha, hoci v reálnom výkone taká typicky „našská“ – bez potrebnej systémovej podpory, závislá na dohode štátu s veľkými podnikmi a bez koncovky, ktorá by mohla vliať novú kvalitu nielen do výroby automobilov, ale aj do ďalších oblastí a podporiť tak podnikanie malých firiem a živnostníkov.


Vláda ohlasuje dramatické zmeny v odbornom vzdelávaní. Tie však pravdepodobne naďalej ostanú iba v rovine zbožných želaní. Čo sa už len dramaticky zmení na úrovni takého veľkého segmentu školského systému, akým je OVP, ak zmeny zasiahnu iba časť výučby (tú praktickú), a aj to len okrajovo (iba tretina žiakov), no základný kameň systému OVP – prostredie stredných odborných škôl so všetkými svojimi problémami – ostane nedotknutý?


Nemení sa ani rétorika našich politikov, ktorí opäť nelenili a v parlamente využili príležitosť nostalgicky si zaspomínať na zlaté časy socializmu. Z úst poslanca Ľubomíra Petráka (SMER-SD) v rozprave napríklad zaznelo: „Mnohé veci by sme dnes nemuseli transferovať zo zahraničia, keby sme si trestuhodne po 89. nezničili učňovské a stredné odborné školstvo, ktoré sme na Slovensku mali. Ten systém bol podľa môjho názoru absolútne funkčný a myslím si, že Československá republika bola v 80. a 90. rokoch v mnohom inšpiráciou aj pre Nemecko. Odporúčal by som, aby sme sa trošku pozreli aj do našej histórie, lebo sa máme čím inšpirovať aj v našich podmienkach a nemusíme všetko iba preberať zo zahraničia“.


My by sme zas odporúčali našim poslancom, aby menej spomínali na svoju mladosť a viac sledovali aktuálne dianie okolo seba. Z titulu funkcie zákonodarcov by sa mohli aspoň občas začítať do materiálov, ktoré sa aj pre nich produkujú aj z našich daní v rámci rôznych národných projektov. Možno by potom dokázali kvalifikovanejšie rozhodovať o našej budúcnosti, reflektujúc historickú skúsenosť v zmysluplnom kontexte.


Zalistovali sme si namiesto nich v Analýze národných systémov kvalifikácií vo vybraných krajinách EÚ, ktorá vznikla v rámci národného projektu Tvorba národnej sústavy kvalifikácií. Dozvedeli sme sa z nej informácie, ktoré by súdnemu človeku nadobro mali zamknúť ústa, ak by ešte niekedy pociťoval nutkanie stavať moderný systém odborného vzdelávania na socialistickom spomienkovom optimizme:


„Objavujú sa stále častejšie názory, a to nielen u politikov, ale aj skúsených praktikov a dobrých znalcov školstva, že pred rokom 1989 už malo Slovensko zavedený duálny systém. Nie je to tak, aj keď niektoré učebné odbory sa u nás aj pred rokom 1989 nepochybne poskytovali v „prácovom modeli“ s dominantným pracovným vyučovaním na pracoviskách. Učňovské miesta sa však vytvárali centrálnymi administratívnym rozhodnutím a i keď sa prihliadalo na potrebu obnovy pracovnej sily podnikov, nedialo sa tak na základe ekonomickej potreby konkrétneho podniku ako v trhových ekonomikách. „Výchova robotníckeho dorastu“ bola politicky stanovenou povinnosťou s cieľom pokryť celú populáciu, aj tú časť, ktorá neuspela alebo sa neuchádzala o štúdium maturitného odboru na gymnáziu, a zabezpečiť jej kvalifikáciu a následné pracovné miesto. Navyše, reformou iniciovanou v 70. rokoch sa budovaním „komplexných“ učilíšť viac posilňoval „školský“ model OVP a učiaci sa v učebných odboroch boli nazývaní učňami už len zo zotrvačnosti a v rozpore s legislatívou.


„Duálny“ učňovský systém má historické korene v stredovekej remeselníckej príprave, ktorú poznáme aj z nášho územia ako dominantnú formu ešte v medzivojnovom období, kedy sa pomocný pracovník stával kvalifikovaným remeselníkom po absolvovaní prípravy v dielni remeselníckeho majstra a zložení skúšky pred komisiou teritoriálnej živnostenskej komory, zhotovením predpísaného skúšobného „kusu“ – výrobku. Táto forma OVP u nás zanikla dávno pred rokom 1989 spolu s likvidáciou živnostenského stavu a súkromných podnikov“.


A ak by niekto ešte predsa len pochyboval o tom, či duálne vzdelávanie náhodou nevynašli súdruhovia v Československu, a Nemci so Švajčiarmi ho od nás len okopírovali, odporúčame pozrieť si stále aktuálnu prednášku Josefa Widmera, ktorého sme pozvali na Slovensko v rámci iniciatívy Verejná komisia pre reformu vzdelávacej politiky v apríli 2013.


Autorka je analytička a editorka portálu noveskolstvo.sk.

 

Nové školstvo je jedným z iniciátorov a organizátorov Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky a kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.