Peter Pellegrini: Som nervózny: mám málo času

[ 16.11.2014, Zuzana Petková, TREND]

V kresle ministra školstva vystriedal v júli Dušana Čaploviča, ktorý si medzi učiteľmi nezískal veľkú popularitu a jeho návrhy – napríklad krátenie príspevkov súkromným školám – prijímala odborná verejnosť kriticky.


Imidž Smeru-SD v školstve zlepšuje nový šéf rezortu Peter Pellegrini tým, že stopol sporné návrhy a projekty a presadil zvýšenie platových taríf učiteľov o päť percent.


Je také politické pravidlo, že čo minister neurobí za prvé dva roky vlády, už nepresadí. Vy ste prišli presne v polčase. Necítite sa zbytočný?


Určite nie. Je pravda, že môj mandát je obmedzený marcom 2016, keď sú voľby, a viem si veľmi dobre spočítať, koľko mesiacov ešte môžem sedieť na stoličke. Ale pocit zbytočnosti nie je správny výraz, skôr mám nervozitu z toho, že mám málo času. Problémov, ktoré treba riešiť v školstve, je totiž kvantum. Musím nájsť správny kompromis, čo stihnem urobiť sám a čo pripravím pre svojho nástupcu.


Ten už však nemusí byť z vašej strany.


Školstvo nemôže byť tak ako doteraz ovplyvňované politickým cyklom. S každou novou vládou prichádzajú veľké zmeny a reformy, učitelia sú vystresovaní nástupom každého nového ministra. Preto chcem nastaviť určité smerovanie, aby ten, kto po mne príde, nemusel robiť revolúciu a zase stavať veci z hlavy na nohy a opačne.


Čo konkrétne po vás zostane, na čo by ste chceli v roku 2016 ukázať – týmto som ja prispel k zlepšeniu školského systému?


Veľmi by som si želal, keby sa podaril nový spôsob financovania základného a stredného školstva. V súčasnosti štát posiela normatív, teda peňažný príspevok na žiaka. To vyvolalo honbu za čo najvyšším počtom detí bez ohľadu na kvalitu, čo nie je zdravé. Máme rozpracovanú metodiku financovania na žiaka a triedu, ale momentálne sa ešte nedá uskutočniť, lebo nám nefunguje rezortný informačný systém, ktorý zhromažďuje všetky dáta. Nie som si istý, že by sme bez nich dokázali zladiť nový systém tak, aby sme niektorým školám neublížili. Intenzívne budeme na informačnom systéme pracovať celý budúci rok a legislatívu pripravíme tak, aby ju bolo možné prijať od 1. septembra 2016.


Okrem zmeny financovania ešte niečo väčšie chystáte?


Chystáme zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý dá nový rámec duálnemu vzdelávaniu. Vrátime sa k tomu, čo u nás niekedy dobre fungovalo. To znamená, že firmy, ktoré pociťujú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, sa budú môcť zapojiť do odborného vzdelávania. Na základe učebných zmlúv so žiakom a školou si môžu priamo do svojich fabrík vyberať učňov do praktickej výučby. Škola by zabezpečovala len teóriu. Opúšťali by ju absolventi so zručnosťami, ktoré reálne potrebuje priemysel. Priemyselné zväzy na seba chcú prevziať zodpovednosť a certifikovať jednotlivé odbory, strediská praktickej výučby. Dôjde k tomu, že sa podnikatelia stanú súčasťou odbornej prípravy, čo je fajn. Zákon opustí brány ministerstva o pár dní.


Čo sa týka financovania, zohľadníte aj kvalitu škôl?


Toto je veľmi citlivé, s týmto parametrom vieme lepšie pracovať pri strednom a vysokom školstve. Pri stredných školách vieme úroveň merať napríklad cez zamestnanosť absolventov. Tam už dnes dochádza k zmene a od 1. septembra 2015 máme stanovený zoznam odborov, ktoré sú nad potreby trhu práce. Financované budú zníženým koeficientom. Žiaduce odbory, ktorých zoznam sa tvorí s ústredím práce a zamestnávateľskými zväzmi, ho zase budú mať vyšší.


Prečo je problém oceniť aj kvalitné základné školy?


Hodnotiť základnú školu napríklad na základe testovania deviatakov alebo piatakov, ktoré sa zavádza, nie je to najsprávnejšie. Výsledky totiž závisia od toho, kde sa škola nachádza, z akého sociálneho prostredia žiaci pochádzajú. Aj v škole, ktorá vyjde priemerne, môžu vzdelávať na vysokej úrovni, a to preto, lebo je v nej rôzne zloženie detí. A niektoré aj pri najlepšej snahe majú svoje limity. Musíme prejsť na sebahodnotenie škôl, aby samy vedeli vyhodnotiť, ako fungujú. Akosi sme si zvykli, že všetko rieši ministerstvo. Hodnotiaci mechanizmus pri financovaní základných škôl musí byť postavený na iných kritériách, štátna školská inšpekcia sa musí zmeniť na inštitúciu, ktorá bude hodnotiť kvalitu, nie administratívne nedostatky. Chcem uistiť všetkých, že nebudeme posudzovať školy neuvážene a len na základe výsledkov testovaní.


Ste ľavičiar, nie je hanba pre Slovensko práve to, že žiaci zo sociálne slabších rodín u nás nemajú šancu? Školský systém ich jednoducho nevie potiahnuť na úroveň detí lepšie situovaných rodičov.


Je tu jasná korelácia medzi percentom tých, ktorí nedokončia ani základnú školu, a ich sociálnym postavením. Číslo rastie v oblastiach, kde je slabo podnetné prostredie. Musíme mať pripravený program, kde takýto typ žiakov je, a pomôcť pedagogickému zboru dosiahnuť lepšie výsledky. To znamená: skúsenejší pedagógovia by mali odovzdávať svoje skúsenosti, ísť na stáže do škôl, kde je táto skupina detí. Štát musí modernizovať svoje organizácie ako metodicko-poradenské centrum, Štátny pedagogický ústav a iné, ktoré by mali pripravovať učiteľov, aby získali potrebné informácie a zručnosti. Žiaľ, dnes, musíme si povedať, sa mnohé z týchto organizácií koncentrujú na čerpanie eurofondov a zabudli, na čo boli pôvodne zriadené.


Pripravujete v tejto oblasti aj niečo konkrétne?

S ministerstvom práce chystáme nový projekt pod názvom Späť do školy, keďže je vonku generácia, ktorá nemá ani základné vzdelanie. Dostanú motiváciu v podobe preplatenia nákladov na cestovné a ďalšie, budú pre nich pripravené ročné, minimálne polročné študijné programy, kde by mohli títo ľudia získať certifikát odborného vzdelania.


Exminister Dušan Čaplovič nemal veľkú popularitu, vy si ju získavate častými návštevami škôl, medzi učiteľmi. V akom stave ste našli rezort po svojom predchodcovi?


Pri mojich návštevách v teréne som našiel kvalitné školy a erudované učiteľské zbory. Samozrejme, sú aj horšie, ale sú pozitívne príklady, za ktoré sa nemusíme hanbiť. Sú mestá, kde je skonsolidovaná školská sieť, zateplené budovy, vymenené okná. Školstvo často hádžeme do jedného vreca, možno to nie je zaujímavé mediálne, ale máme žiakov, ktorí reprezentujú krajinu v chémii, robotike. Naši fyzici sa vrátili z Londýna a skončili v rámci celosvetovej súťaže druhí.


Pýtali sme sa najmä na pomery na ministerstve.


Áno, rezort som našiel v stave, ktorý mne osobne nevyhovoval. Musel som urobiť viacero personálnych výmen, aby inštitúcia fungovala dynamickejšie. Vyžadujem od svojho okolia, aby sa prispôsobilo môjmu tempu. To sa mi podarilo v priebehu pár mesiacov spraviť a v súčasnosti rezort funguje relatívne agilne a svižne, hoci to stále nie je ideálne. Rozhodol som, že aj ministerstvo školstva sa zapojí do projektov kvality riadenia v zmysle medzinárodných štandardov, aby sme sa priblížili tomu, ako má organizácia v 21. storočí vyzerať. Štátna správa má svoje špecifiká, ale manažment a výkon by sa mal priblížiť firemnému prostrediu.


K vašim personálnym zmenám patrí aj výmena šéfa Iuventy, organizácie s veľkým rozpočtom, ktorá patrí pod ministerstvo. Na jej čelo ste dosadili 24-ročného poslanca Smeru Jána Hrubého, ústredného tajomníka mládežníckej organizácie vašej strany. Akou manažérskou kvalifikáciou si vyslúžil takú dôveru?


To je zatiaľ dočasné riešenie, niekoho som vymenovať musel. Ak prídete do firmy alebo štátneho úradu a máte riadiť enormný rezort, ktorý hospodári s 1,5 miliardy eur, tak musíte mať právo vybrať si ľudí, ktorým dôverujete. Predchádzajúci riaditeľ Iuventy moju dôveru stratil. Iuventa je organizácia, ktorá je zapojená do množstva projektov. Nebol som si istý, či všetko funguje, ako by som si predstavoval. Preto, tak ako mi to umožňuje zriaďovateľská listina, som využil svoje právo. Dočasne som poveril pána Hrubého, mladého človeka, ktorý vie riadiť, a pevne verím, že Iuventu dovedie k výberovému konaniu a to bude otvorené pre všetkých. Pevne verím, že jej nájdeme šéfa, ktorý ju povedie najbližšie roky.


Po nástupe ste stopli mnohé z Čaplovičových projektov, napríklad na popularizáciu vedy, kde bolo vyčlenených na PR rekordných 15 miliónov eur. Prečo, mali ste pocit, že ide o plytvanie?


Pozastavil som všetky výdavky na publicitu, lebo som sa chcel uistiť, že peniaze určené na jednotlivé typy kampaní naozaj skončia u vybraných subjektov. Poviem príklad. Ak bola suma, ktorá mala skončiť vo vydavateľstve TRENDU, tak som chcel dať najavo, že si želám, aby tam aj skončila. Mal som totiž indície, netvrdím, že sa to dialo u nás, ale všeobecne na trhu, že často odchádzajú veľké provízie sprostredkovateľom a reklamným agentúram a nedostanú sa do médií. Časť prostriedkov určených na publicitu sa tak stratí niekde po ceste.


Dohodli ste sa s ministerstvom financií na zvýšení platov učiteľov o päť percent. Napriek tomu sú ich mzdy stále nízke. Nie je čas na zásadnejšiu reformu?


Zatiaľ je to otázka prísľubu, že v parlamente by bolo možné vykonať také zmeny rozpočtu, ktoré by zvýšili platové tarify o päť percent. Chvalabohu, už v roku 2014 priemerná mzda pedagogického pracovníka v regionálnom školstve prekročila priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Mojou prioritou je, aby tento trend pokračoval a aby sme sa od priemernej mzdy odchyľovali čo najviac smerom nahor. A to je aj priestor na to, aby sme sa začali pozerať na kvalitu učiteľov, ktorej sme sa doteraz nevenovali.


Celý rozhovor bol pôvodne uverejnený na stránkach týždenníka TREND dňa 9. novembra 2014 a nájdete ho tu.