Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený /október 2014/ [ 1.10.2014, Zuzana Zimenová, Vláda a reforma]

V oblasti znižovania nezamestnanosti si minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Richter veľa sľubuje od pripravovaných zmien v oblasti odborného vzdelávania. Mali by vraj viac prepojiť vzdelávanie v školách s praxou vo firmách po vzore socialistického učňovského školstva.

V relácii RTVS O päť minút dvanásť (28. 9. 2014) minister Richter doslova povedal: „Nedávno mi vravel nemecký veľvyslanec, keď bol naposledy u mňa: „Pán minister, vy sa musíte vrátiť pred rok 1989“. Najskôr som sa trošku strhol, že to myslel ironicky, ale nie, povedal mi jasne, že systém vzdelávania v odborných učilištiach v predchádzajúcom období bol dobrý a musíme naň nadviazať“.

Šokujúce vyjadrenie, ak vezmeme do úvahy historický kontext, v ktorom sa transformovalo socialistické odborné vzdelávanie v samotnom Nemecku.

Na webových stránkach spolkovej vlády možno nájsť stručné zhrnutie historického vývoja Nemecka, ktoré sa nesie v celkom inom duchu. Porovnáva sa v ňom odborné vzdelávanie v čase rozdelenia krajiny na západnú spolkovú republiku (SRN) a východnú socialistickú republiku (NDR). V oboch vzdelávacích systémoch sa odborné vzdelávanie realizovalo duálnym spôsobom, čo znamená, že prebiehalo na dvoch miestach zároveň – teoretické základy získavali učni v škole a praktické zručnosti v praxi priamo vo výrobe.  

V oboch krajinách bolo odborné vzdelávanie veľmi cenenou súčasťou vzdelávacieho systému a v oboch tvorili učni až polovicu stredoškolákov. Rozdiel medzi východonemeckým a západonemeckým modelom odborného vzdelávania však tkvel v tom, že kým v SRN sa duálne odborné vzdelávanie rozvíjalo na úrovni súkromných podnikov, rodinných firiem a živnostníkov, v NDR prebral zodpovednosť za obe časti odbornej prípravy – školskú aj podnikovú – štát.

Odborné vzdelávanie sa v NDR stalo súčasťou hospodárskeho plánovania a regulovania počtu pracovných miest a zároveň slúžilo ako nástroj ideologickej výchovy, ktorej cieľom bolo formovať mladú generáciu na „všestranne rozvinutú, vysoko kvalifikovanú a triedne uvedomelú pracovnú silu“.

Politické zmeny v 90. rokoch viedli v Nemecku aj k zmenám v odbornom vzdelávaní. Po zjednotení však Nemci nezačali hromadne kopírovať socialistický model, ale naopak. Vo východnej časti zjednoteného Nemecka prešli školy z rúk štátu do kompetencie samospráv a prax sa preniesla na plecia súkromných zamestnávateľov. Tým sa vytvorili podmienky na postupnú transformáciu odborného vzdelávania na model západného typu.

Transformácia neprebiehala hladko, nakoľko mnohé východonemecké socialistické podniky boli v dezolátnom stave. Preto nastal v prvom desaťročí spoločného štátu mohutný odliv mladých ľudí z východných častí Nemecka do západných krajín, kde sa snažili získať potrebnú kvalifikáciu. Západné spolkové krajiny im vyšli v ústrety a rozširovali vzdelávacie kapacity učňovských programov, čo zas narušilo krehkú rovnováhu medzi ponukou a dopytom pracovných miest. Na vyváženie systému duálneho odborného vzdelávania v prechodnom období bolo preto vytvorených viacero podporných programov.

Dnes je situácia v Nemecku relatívne stabilizovaná. Vo východných spolkových krajinách pribúdajú tak učňovské miesta, ako i pracovné príležitosti. Nemecko to však dokázalo iba vďaka tomu, že prakticky okamžite začalo zanedbané socialistické odborné vzdelávanie revitalizovať. Hlasy, že malo prejsť radšej na model socialistických krajín, nepočuť. V týchto súvislostiach preto pôsobí sebavedomý výrok ministra Richtera o odporúčaní nemeckého veľvyslanca prinajmenšom zvláštne.

O tom, ako veľmi sú si vzdialené slovenský a nemecký pohľad na odborné vzdelávanie, svedčí aj najnovšia kampaň na podporu učňovského vzdelávania v Nemecku. Kým u nás sa snaží Ficova vláda prilákať mladých ľudí k odbornému vzdelávaniu diletantsky spracovanými brožúrami v rámci predražených europrojektov, či výrokmi, že „murári vedia viac ako gymnazisti,“ v Nemecku sa usilujú prebudiť záujem mladých o 28-tisíc voľných učňovských miest priamo zamestnávatelia, a to aj provokatívnym videom, ktoré sa virálne šíri na sociálnych sieťach.

V Nemecku totiž zistili, že plagáty, brožúry, letáky a iné prejavy foriem „čerpania“ eurofondov na mladú generáciu nefungujú. „Mladým treba ukázať, že remeslá sú dynamická oblasť nášho hospodárstva, ktorá im dáva šancu byť užitoční,“ komentoval video Holger Schwannecke z Ústredného zväzu nemeckých remeselníkov. Kampaň pod heslom „Svet ešte nikdy nebol tak nedorobený – vlož sa do toho!“ spustili zamestnávateľské zväzy pri príležitosti Nemeckého dňa remesiel (19. 9.).

Viac o skutočnom duálnom modeli odborného vzdelávania a o tom, že sme ho na Slovensku vlastne nikdy nemali a teda niet veľmi na čo nadväzovať, sa môžete dočítať v druhej správe zo zasadnutia Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky, ktoré sa konalo v Bratislave za účasti Josefa Widmera, generálneho riaditeľa sekcie odborného a všeobecného vzdelávania zo švajčiarskeho federálneho ministerstva hospodárstva, vzdelávania a výskumu.

Zuzana Zimenová

 

Autorka je analytička a editorka portálu noveskolstvo.sk.

 

Nové školstvo je jedným z iniciátorov a organizátorov Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky a kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.

Článok bol uverejnený dňa 29. septembra 2014 na blogu Verejnej komisie a nájdete ho tu.