Nové Školstvo

Nové školstvo zverejňuje návrhy ministerstva školstva, v ktorých rezort zdôvodňuje plánované zmeny štyroch kľúčových zákonov upravujúcich vzdelávanie v materských, základných a stredných školách.

Ministerstvo chce konkrétne návrhy na zmeny zverejniť až po letných prázdninách, po ukončení vnútrorezortnej diskusie. Keďže sa však o nich už živo diskutuje v médiách, sprístupňujeme ich verejnosti v plnom znení (zo dňa 19. 6. 2014).

Materiály zverejňujeme spolu s našim krátkym komentárom k plánovaným zmenám v školskom zákone.

Nový školský zákon oslabí reformný potenciál dvojúrovňového modelu štátnych a školských výchovno-vzdelávacích programov

Štátny výchovno-vzdelávací program má mať po novom takú štruktúru, že sa bude dať podľa neho rovno učiť bez toho, aby museli učitelia vytvárať vlastné školské programy. Učiteľom sa tým vraj uľahčí život. Pravda však je, že ide o rázny krok smerom k posilneniu uniformity vo vyučovaní, teda smerom nie reformným, ale opačným.

Rezortu školstva zjavne nejde o zúženie a zjednodušenie štátom predpísaného povinného minima, ale naopak, o jeho ešte podrobnejšie predpísanie. Nadobro tým demontuje pôvodného reformného ducha školského zákona. Jednou z pôvodných úloh štátneho výchovno-vzdelávacieho programu totiž bolo vymedziť školám minimálny priestor na „povinnú jazdu“ a ponechať im čo najväčší priestor na zavádzanie inovácii. Priškrtením ich „voľného výbehu“ štát pripraví školstvo o to najcennejšie – o iniciatívu aktívnych učiteľov.

Štát tým zároveň zlikviduje aj prirodzenú poistku v systéme, ktorá dnes ako-tak zaručuje, že všetci žiaci budú ovládať spoločné minimum, no zároveň môžu dostať aj čosi navyše podľa vlastného výberu, či výberu rodičov. Dnes môžu v školskom systéme pôsobiť rôzne alternatívne vzdelávacie programy relatívne slobodne, pokiaľ za zaviažu, že odučia všetko učivo, predpísané štátom. To sa však zmení. Čím bude štátne „minimum“ detailnejšie a komplexnejšie, tým ťažšie sa bude rôznym alternatívam a inováciám dariť a školský systém sa postupne vráti do čias, kedy ministerstvo rôzne inovácie najprv dlho overovalo a potom aj tak nepovolilo.

Účelové zmeny v učebnicovej politike sú ďalším potvrdením narastajúcej rezortnej svojvôle

V komentári k pripravovaným zmenám sa konštatuje, že „verejné zdroje dlhodobo nepostačujú na zabezpečovanie učebníc, pracovných zošitov a učebných textov v rozsahu stanovenom legislatívou.“ Narastá počet jednorazových materiálov, ktoré je potrebné nakupovať každoročne, čo vraj spôsobuje výpadok zdrojov na obstaranie dostatočného počtu učebníc. Štát sa posťažoval, že doba sa mení, praktických pomôcok na individuálnu prácu a precvičovanie učiva treba v školách čoraz viac a štátu tieto zmeny komplikujú život. A tak rezort školstva našiel riešenie, ktorým štátnej pokladnici uľaví. Po novom bude z verejných zdrojov zabezpečovať iba učebnice, všetko ostatné zaplatí niekto iný. A keďže ústavné právo na bezplatné vzdelávanie stále stojí nad školským zákonom, nebude to žiak, resp. jeho rodič, ale škola. Z akých zdrojov má škola peniaze na pracovné zošity vyčarovať, nevedno.

Objem financií má po novom určovať aj to, z akých učebníc sa budú žiaci učiť. Schválených ich bude totiž len toľko, na koľko budú stačiť peniaze. V komentári sa doslova píše: „Zaradenie viacerých schválených učebníc pre jeden vyučovací predmet do edičného plánu bude podmienené možnosťami štátneho rozpočtu.“ Skutočnosť, že dnes je na jeden predmet aj niekoľko desiatok vhodných učebníc a že učitelia a žiaci by mali mať k dispozícii čo najpestrejšiu ponuku, štát jednoducho ignoruje. Ide predsa cestou zjednodušenia si povinností, nie cestou skvalitňovania vzdelávacích služieb.

Práva rodičov budú oklieštené, o tom, čo je v záujme dieťaťa, bude rozhodovať štát

Pri vzdelávaní žiakov v škole by sa malo vždy konať v najlepšom záujme dieťaťa. Po novom však najlepší záujem dieťaťa nebude posudzovať jeho rodič, ale štát. Do nového školského zákona plánuje štát implementovať nástroj, ktorým bude môcť zmeniť dieťaťu školu či vzdelávací program v prípade, ak mu „forma vzdelávania, ktorú mu vybrali rodičia nebude na prospech.“ Preradiť dieťa do inej triedy či školy už teda bude možné aj bez súhlasu rodiča, či napriek jeho nesúhlasu.

Aby bol nový, direktívne naordinovaný poriadok v školskom systéme dokonalý, štát priškrtí aj tzv. domáce vzdelávanie. Už mu nestačí, že dnes ho povoľuje iba na prvom stupni základnej školy, že dieťa doma nemôže učiť rodič, ale musí si na to najať kvalifikovaného učiteľa a že za úroveň domáceho vzdelávania zodpovedá i tak kmeňová škola, do ktorej musí byť dieťa riadne zapísané. Po novom začne štát do rodín posielať ešte aj školských inšpektorov.

Na druhej strane štát automaticky nevyhovie ani tým rodičom, ktorí mu chcú deti zveriť v predstihu, ako im to ukladá povinná školská dochádzka. Nedostatok voľných miest v materských školách sa bude po novom považovať za legitímne zdôvodnenie toho, že nie každé dieťa, ktoré chce rodič do škôlky zapísať, sa do nej aj dostane. Nedostatok financií, priestorových kapacít, či materiálneho vybavenia bude po novom legitímny dôvod na odmietnutie dieťaťa, ktorého rodič má o škôlku záujem, tá však praská vo švíkoch, a preto mu nedokáže vyhovieť. Princíp „nedá sa“ sa povýši na zákon.

Korunu tomuto princípu dáva detail, ktorý odkrýva skutočný postoj nášho štátu k tým deťom a ich rodinám, ktoré potrebujú špeciálnu pomoc. Deti s rôznymi diagnózami sa do bežnej škôlky nedostanú ani dnes. Po novom sa však zákon vždy postaví na stranu škôlky, ktorá namiesto dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vyžadujúceho viac priestoru, viac pomôcok či viac personálu, príjme radšej dve zdravé deti. Aby sa zamedzilo obchádzaniu tohto pravidla zo strany rodičov, ktorí problémy svojho dieťaťa už dnes radšej zataja, len aby ho do škôlky dostali, bude potrebné dieťa pri zápise ukázať, aby sa škôlka mohla uistiť, že ju s ním žiadne špeciálne problémy nečakajú.

V základných školách sa aj naďalej počíta s triedami, do ktorých sa budú vyčleňovať slabší či problémoví žiaci preto, aby „dobehli“ ostatných spolužiakov, resp. aby tým šikovným pri vyučovaní nezavadzali. Aj toto opatrenie možno považovať za presný opak toho, o čo sa snažia moderné vzdelávacie systémy v krajinách, ktoré by sme v oblasti vzdelávania radi dobehli.

Návrh zásad k novele zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) – vo formáte PDF k dispozícii na stiahnutie tu alebo v náhľade nižšie:

Návrh zásad k novele zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch – vo formáte PDF k dispozícii na stiahnutie tu alebo v náhľade nižšie:

Zverejňujeme ministerské návrhy na zmeny kľúčových zákonov v školstve /jún 2014/