Nové Školstvo

Slovenské školstvo by podľa ministra Čaploviča malo vytvárať od škôlky až po vysokú školu „jeden systém a malo by mať jedného gestora“.

Ako prvé by mali pod rezort školstva prejsť materské školy, nechal sa v januári počuť minister školstva. Štát vraj zabezpečí, aby ich bolo viac. Vo februári minister avizoval, že podobný osud čaká aj stredné školy, ak nebudú samosprávy poslúchať. Štát vraj lepšie zabezpečí previazanosť stredných odborných škôl s potrebami trhu práce. V marci navrhol, aby sa stali učitelia základných a stredných škôl zamestnancami ministerstva školstva. Štát ich vraj zaplatí lepšie ako samospráva.

Rezort školstva sa správa, akoby mal patent na kvalitu, ktorý sa dá využiť len vtedy, ak bude mať všetko pevne v rukách. Opak je pravdou. Školstvo nevie zlepšiť ani tam, kde kompetencie má a kde môže vykonať pozitívnu intervenciu prakticky okamžite.

Ministerstvo školstva ignoruje napríklad fakt, že sme v celkovom vybavení škôl druhou najhoršou krajinou z krajín OECD, hneď po Mexiku. Zaostávame vo vybavení laboratóriami, knižnicami a ďalšími pomôckami a absolútne najhoršie zo všetkých krajín OECD sme na tom s učebnicami. Samozrejmosťou nie sú v našich školách ani kompenzačné pomôcky pre deti, ktoré majú obmedzený pohyb, sluch či zrak. Štát očakáva, že ich škole zabezpečia sponzori alebo zruční a ochotní rodičia, ktorí žiakom svojpomocne zhotovia špeciálny nábytok. Z dôvodu nedostatku financií ministerstvo školstva každoročne zamieta aj približne polovicu oprávnených žiadostí škôl o asistenta pre deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.

Okrem základného vybavenia, potrebného na vzdelávanie, chýbajú školám aj rampy pre vozíčkarov, toalety pre postihnutých, či toaletný papier a mydlo na bežných záchodoch. To, čo dospelí zákazník netoleruje v prevádzke slušnej reštaurácie, divadla či kina, je pre deti v školách bežná vec. Rezort školstva však namiesto naplnenia základných žiackych potrieb míňa peniaze na zbytočnosti.

Ako môže štát sľubovať lepšie platy učiteľom, keď im nedokáže uľahčiť prácu ani v tom, čo má už dnes plne v rukách? Účelovo ukazuje na „neschopnosť“ samosprávy, pritom realita je celkom iná. Samosprávy platia učiteľov na základe stanovených platových tried a výšku tabuľkových platov určuje štát. Zvýšenie základných platov učiteľov má teda v rukách vláda už dnes, na to nepotrebuje učiteľov zamestnávať. Zatiaľ však nebadať, že by túto kompetenciu vedela využiť, platy v školstve nerastú tak, ako sľubovala.

Vláda nemôže zvaliť na samosprávu ani slabé odmeňovanie učiteľov nad rámec základného platu, či slabé investície do rozvoja škôl. Objem financií, ktorými majú obce hradiť služby občanom, je totiž priškrtený na minimum, za čo je zodpovedná zase len vláda. Nedostatok financií na úrovni samospráv sa prejavuje nielen v školstve, ale aj sociálnych službách a v ďalších oblastiach. Vláda pritom na samosprávy neustále tlačí, aby na úkor služieb pre občanov šetrili ešte viac. A tie poslušne šetria. Na rozdiel od vlády, ktorá vodu káže a sama nehorázne rozhadzuje.

Jedným z príkladov plytvania vlády sú aj predražené a neraz úplne zbytočné národné projekty, hradené z eurofondov. Realizujú sa často iba preto, aby sa eurofody vyčerpali. Mimochodom, rezort školstva nedokáže ani to. Je jediným rezortom, ktorý nedokázal vyčerpať všetky dostupné zdroje, ktoré bolo treba minúť do konca roka 2013 a školstvu tak prepadlo 13,7 mil. eur. Pri úpornej snahe minúť ich hoci aj na blbosti, mu uniklo, že žiakom treba zabezpečiť najprv základný štandard, až potom tablety.

Predstava, že centralizácia v školstve lepšie zabezpečí jeho kvalitatívny rozvoj, je ilúzia. Na to, aby sa v školstve udiali dobré zmeny, netreba štátu viac kompetencií. Pre začiatok by stačilo, keby v rámci tých súčasných nasmeroval finančnú podporu priamo do školského terénu, naplnil vzdelávacie potreby detí a skvalitnil vzdelávacie a odborné služby. V rámci iniciatívy Verejná komisia pre reformu vzdelávacej politiky budeme v máji diskutovať s ďalším zahraničným hosťom o tom, ako to realizujú vo Veľkej Británii.

Článok bol uverejnený dňa 7. apríla 2014 na blogu Verejnej komisie a nájdete ho tu.

Koncentrácia moci školstvo nezachráni /apríl 2014/