Hodnotenie koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérnom systéme /február 2007/

[ 20.3.2007, Matúš Pošvanc, Vláda a reforma]

Návrh Koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérovom systéme

/Materiál Ministerstva školstva SR predložený na medzirezortné pripomienkové konanie dňa 12. februára 2007 je k dispozícii na stiahnutie vo formáte .RAR tu./

Ambícia predkladaného materiálu je vytvoriť prostredie pre posilnenie postavenia učiteľa v spoločnosti, ktoré v súčasnej dobe prežíva v európskom i svetovom kontexte krízu. Materiál je rozdelený na 5 častí.

Dôvody vzniku koncepcie sú pomenované veľmi relevantným spôsobom a identifikujú ohrozenia dosiahnutia nových profesijných kompetencií učiteľov. Medzi ne autori zaradili:

Okrem bodu 6 (nedostatočná kvalita personálnej stratégie rezortu) sú faktory zadefinované správne. Nedostatočná kvalita personálnej stratégie rezortu je však v rozpore s trendom decentralizácie a uvoľňovania rigidity vzdelávacieho systému, čo inými slovami znamená, že rezort by nemal mať žiadnu ucelenú personálnu stratégiu, vzhľadom na centralistický charakter takejto stratégie v inak decentralizovanom systéme.

Druhou časťou je definícia cieľa koncepcie, ktorou je „vytvorenie systému požiadaviek a podmienok pre profesijný rozvoj a kariérny postup učiteľov ako kľúčového prvku rozvoja školského systému a zvyšovania kvality a efektívnosti pedagogickej práce.“

Treťou časťou koncepcie sú východiská, ktoré sú rozdelené na:

Vo štvrtej časti autori popisujú základné aspekty celej koncepcie. V rámci komentáru sa nebudeme zaoberať konkrétnymi opatreniami, zameriame sa však na niektoré kľúčové charakteristiky tohto materiálu, ktoré považujeme za problematické.

Prvým aspektom koncepcie je implicitne zakomponovaná základná premisa celého materiálu, ktorá zjednodušene povedané hovorí nasledovné „vyššie vzdelanie pedagóga (jeho kariérny rast) zabezpečí vyššiu kvalitu vzdelávacieho procesu (o ktorý dúfajme ide), ktorá by sa mala následne prejaviť v jeho platovom ohodnotení“. Takéto opatrenie – vydané z centrálnej úrovne – však bude mať nevyhnutne niekoľko dôsledkov.

Po prvé, časť učiteľov bude absolvovať nové vzdelávanie nie kvôli zlepšeniu svojho pracovného výkonu – učenia detí, ale kvôli platovému postupu.

Po druhé samotný kariérny rast nemusí zabezpečiť vyššiu kvalitu vzdelania. Kvalita vzdelávacieho procesu je závislá aj od iných vecí (napr. charakter, zručnosti učiteľa, zvládnutie obsahu učiva, kritické myslenie a pod.).

Po tretie takýto systém zavádza unifikáciu platov učiteľov podľa dosiahnutého vzdelania, t. j. len iný systém unifikácie aký je platný v dnešnej dobe a ako už bolo vyššie spomenuté, nezavádza odmenu spojenú s výkonom v triede.

Po štvrté dané opatrenie bude monopolizovať učiteľské postavenie. Odmena za učenie bude spojená s absolvovaním nových vzdelávacích kurzov, nebude spojená priamo s výkonom, čo bude favorizovať profesionálnych učiteľov (absolvujúcich kurzy) oproti ľuďom z praxe, ktorých školy potrebujú vzhľadom na potreby prepájania potrieb trhu práce a školského systému, čo by malo byť súčasťou i nového školského systému (princíp otvorenosti a slobody poskytovania vzdelávania).

Druhým dôležitým aspektom celej koncepcie je jej už spomínaná určitá centralizácia personálnej politiky, ktorá zamedzuje vzniku decentralizovaného trhu práce s učiteľmi a zamedzuje previazať výkon v triede s odmenou učiteľa.

Tretím aspektom celej koncepcie je jej značná zložitosť (4 kariérne stupne a v každom 4 platové triedy, špeciálne príplatky, príplatok za riadenie), ktorá môže hlavne v prvotných fázach jej zavedenia spôsobovať riaditeľom škôl problémy v jej napĺňaní.

Piata časť koncepcie sa zaoberá akčným plánom naplnenia koncepcie.

Záver

Podľa nášho názoru je nutné (pokiaľ má rezort ambíciu zlepšiť postavenie učiteľa a zároveň zlepšiť vzdelávací proces) realizovať takú personálnu politiku, aby bola odmena pedagóga priamo úmerná výkonu v triede. To sa dá dosiahnuť napríklad kombináciou rôznych politík zameraných na väčšiu decentralizáciu personálnej politiky a odmeňovania na úroveň školy, postupným uvoľňovaním trhu práce s učiteľmi, delegovaním väčších kompetencií odmeňovania na riaditeľov škôl, resp. na školské rady, vytvorením otvoreného a nemonopolizovaného systému vzdelávania učiteľov, či zavádzaním nových manažérskych trendov do riadenia školy (napr. najímanie si učiteľov z praxe, outsoursing, spolupráca s podnikateľským sektorom pri výučbe, spolupráca s neziskovými organizáciami pri realizácií výučby a podobne).

Autor pôsobí v Nadácii F.A. Hayeka.