22.8.2008 | Monika Kosárová | Školské programy

Schválením nového školského zákona školy dostali za úlohu vytvoriť svoj vlastný Školský vzdelávací program, v čom odzrkadľuje ich vlastný profil. Školský vzdelávací program má byť výsledkom spoločnej práce pedagogického zboru. Každý, kto sa podieľa vo výchovno-vzdelávacom procese sa má vyjadriť k zameraniu školy, k tvorbe nových učebných osnov a k zavedeniu nových metód a foriem do vyučovania.

Školský vzdelávací program má byť šitý na mieru školy, pri vytvorení sa má vychádzať z podmienok, a nárokov zapojených partnerov. Škola aj doteraz vykonávala rôzne činnosti pri výchovno-vzdelávacom procese, buď priamo vo vyučovaní, alebo v mimoškolských činnostiach. Tieto činnosti sa hodnotia rôzne. V niektorých oblastiach škola iste vyniká, no sú aj oblasti v ktorých ešte zaostáva za nárokmi. Rodičia, žiaci a zriaďovateľ školy tiež majú svoju víziu o škole, ktoré by chceli uplatniť v realitách. Tieto požiadavky škola musí rešpektovať pri plánovaní a vypracovaní školského vzdelávacieho programu. Práve uplatnenie miestnych požiadaviek dá reálny, uskutočniteľný charakter programu.

Pri analýze východísk sa má vychádzať zo schopností žiakov školy, personálneho zabezpečenia, kvalifikovanosti pedagógov, materiálno-technického vybavenia školy. Majú sa hodnotiť doterajšie výsledky, a hľadať oblasti, kde sú problémy. Aby sa zistili tieto fakty, treba sa na to opýtať relevantných osôb. V prvom rade sa majú vyjadriť žiaci a ich rodičia, ale dôležitý je aj názor v škole učiacich pedagógov, a tiež aj ďalších partnerov školy, ktorí sa denno-denne spolupodieľajú vo výchovno-vzdelávacom procese. Aby sme si zistili úspešnosť školy, je potrebná spolupráca s ostatnými činiteľmi vzdelávania. Mám tu na mysli materské školy, z ktorých prichádzajú žiaci do základnej školy, a tiež aj stredné školy, ktoré prijímajú našich žiakov. Máme umožniť, vyjadriť sa o úspešnosti školy aj miestnym orgánom, ako je školská rada, miestne zastupiteľstvo, občianske združenia, ktorí sa podieľajú v organizácii každodennej činnosti školy.

Najlepším spôsobom zistenia názoru týchto skupín je prostredníctvom vyplnenia dotazníka pripraveného školou alebo špecializovanou inštitúciou.

Naša škola – Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským v Sokolciach – v minulom školskom roku koncom apríla urobila autoevalváciu školy a SWOT analýzu. Výsledky teraz máme možnosť využiť pri tvorbe Školského vzdelávacieho programu. Meranie škola urobila z vlastných síl, v spolupráci kolegov a žiakov školy.

Prvou úlohou bolo určenie skupín osôb, partnerov, ktorých názor o škole je pre nás dôležitý a rozhodujúci. V prvom rade sú to žiaci našej školy, a ich rodičia. Tiež dôležitý je pohľad pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy. Vonkajší partneri, ktorými sa škola stretáva pri každodennej činnosti, ako je zriaďovateľ /v našom prípade školský obvod tvoria 4 obce/, členovia školskej rady, sponzori, ktorí s určitým cieľom a zámerom podporujú školu, zástupcovia cirkví, atď./ podľa miestnych podmienok/ a vidia školu z iného pohľadu v iných súvislostiach.

Druhou úlohou bolo zostavenie zoznamu tém, ktoré sa týkajú prostredia školy, materiálneho zabezpečenia, úrovne výchovno-vzdelávacej činnosti, jednotlivých predmetov, mimoškolskej činnosti, atď. Urobila sa tabuľka, kde sa spojili partneri s témami. Bolo to dôležité pri skutočnom zostavení dotazníka, a pri vyhodnotení. Na niektoré témy sme očakávali odpovede, názory všetkých skupín, ale boli aj také oblasti, ktoré sa netýkali všetkých partnerov. Pri vyhodnotení, podľa tejto tabuľky sa potom ľahšie porovnávali výsledky, názory jednotlivých skupín.

Sformovali sa otázky, určil sa spôsob a technika zostavenia dotazníka. Predtým, ako by sme rozmnožili dotazníky, urobili sme pokusné vyplnenie. Zistené chyby sme odstránili. Veľmi dobrý nápad sme dostali od Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika na školení Vzdelávanie pre život, kde predviedli ukážkové dotazníky Modelu efektívneho zapojenia partnerov školy do procesu hodnotenia jej kvality. Dotazníky zostavené pre jednotlivých partnerov boli vytlačené na rôznofarebné papiere. Uľahčilo nám to zber, a triedenie vyplnených dotazníkov.

Určil sa deň merania, 30. apríl 2008, streda. Na prvej hodine všetci žiaci vyplnili dotazník /okrem chýbajúcich/. Najmladší zaškolený súrodenec rodiny dostal dotazník pre rodičov. Ten istý deň sme dotazník rozposlali aj pre vonkajších partnerov, a tiež svoje dotazníky dostali aj všetci zamestnanci školy. Dôležité bolo ujasniť spôsob zberu vyplnených dotazníkov. Dôvernosť, a ochranu osobných údajov sme mali pri spracovaní dotazníkov vždy na zreteli. Na chodbe školy sa umiestnila krabica, do ktorej žiaci sami dávali vyplnené dotazníky rodičov. Do tej istej krabice sa zbierali všetky dotazníky. O týždeň, v stredu 7. mája, sme spočítali prvý krát vrátené dotazníky. Zistili sme, že 93% žiakov, 92,8% rodičov, 100% zamestnancov a 71% vonkajších partnerov vrátilo vyplnené dotazníky. Túto časť merania sme mohli hodnotiť za úspešnú.

Naozajstná práca sa začala len teraz. Museli sa spočítať všetky hlasy, vo všetkých otázkach a podotázkach. Bola to najnamáhavejšia a časovo najnáročnejšia časť merania. Po sumarizovaní, dotazníky boli uložené v archíve školy a naďalej sa pracovalo už len so samotnými hodnotami. Urobili sa grafy a diagramy výsledkov a porovnávania. Pomocou týchto údajov v našej škole vidíme jasnejšie úroveň a efektívnosť vyučovania a výchovy, máme prehľad o jednotlivých predmetoch, už vieme, s ktorými oblasťami vzdelávacieho procesu na škole sú partneri spokojní, a s ktorými ešte podľa ich názoru zaostávame za úspešnosťou. Pomocou dotazníkov sa formulovali vlastné ciele školy. Po analýze výsledkov a nárokov voči škole sa dalo ľahšie predstaviť vlastné zameranie školy.

V časti SWOT analýzy zaujímavé postrehy mali aj žiaci, aj rodičia. Čo bolo prekvapujúce záujem o pracovné vyučovanie aj u žiakov, nielen u rodičov detí. Niektorí rodičia chválili vnútorný poriadok školy, niektorí by chceli sprísniť. No našli sa aj menej spokojní. Tieto názory treba ešte zvážiť a prerokovať v pedagogickej rade.

Vyhodnotenie dotazníkov treba zverejniť a partnerov treba oboznámiť s výsledkami. Výsledky merania pedagogicky zbor využije pri tvorbe Školského vzdelávacieho programu. Netreba zabudnúť, že toto meranie treba zopakovať do dvoch rokov, aby sa zistilo, či škola napreduje dobrým smerom, alebo sme si vybrali tú menej vhodnú cestu. Cieľové okruhy, určené kľúčové kompetencie, požiadavky a stupeň úspešnosti jednotlivých činnosti vykonávaných školou predpokladajú možnosť určitej orientácie pri tvorbe školského vzdelávacie programu.

Autorka je riaditeľka ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským v Sokolciach.

Prvé kroky...