Krajina bez ideí?

8.6.2015 | Martin Mojžiš | .týždeň

Robert Fico predstavil ďalší sociálny balíček. Môžeme si o ňom myslieť všeličo, ale nachádzajú sa v ňom návrhy, ktoré sú pre ľavicovú stranu legitímne. Našou otázkou je, kam sa podel niekdajší potenciál pravicového prostredia zlepšovať Slovensko.


Zuzana Zimenová so skupinou ľudí okolo nej pripravovali školskú reformu počas druhej Dzurindovej vlády. Hoci vláda napokon dostala k dispozícii kompletnú reformu na kľúč, vinou pomalosti ministra Fronca sa do nej ani nepustila a bolo to najväčšie manko, ktoré po sebe reformne naladená vláda zanechala.


Paradoxne sa potom do reformy školstva pustil Ficov a Slotov minister školstva Mikolaj. Použil materiály pripravené pre Fronca a reformu naozaj zaviedol, ale bolo to, ako keby Kim Ir Sen zavádzal americkú ústavu. Pre Zuzanu Zimenovú zo smutnej mikolajovskej epizódy vyplynulo jedno dôležité poučenie – uvedomila si dôležitosť komplexnej prípravy reformy vrátane komunikačnej stratégie. V reakciách na Mikolajovu „deformu“ totiž videla, že odpor vyvolávajú aj zjavne pozitívne zmeny, akými bolo napríklad dvojúrovňové kurikulum predstavované štátnym a školskými vzdelávacími programami. Dnes preto robí Zimenová na dlhodobom projekte Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktorého cieľom je mapovať predstavy verejnosti o školstve, aby sa prípadná rekonštrukcia pokazenej reformy diala bez zbytočných komunikačných chýb.


O nových víziách pre školstvo sa však teraz veľa hovorí aj v neformálnej skupine okolo šéfredaktora časopisu Dobrej školy Vlada Burjana. Táto partia ľudí pripravuje dokument pod pracovným názvom Moderná koncepcia vzdelávania. Začali ho pôvodne vytvárať na objednávku jednej z nových politických strán, no skupina sa neskôr rozhodla nepracovať len pre jednu stranu a mieni dať hotový dokument k dispozícii celej verejnosti. „Diskusie už len v takej úzkej skupine, ako je tá naša, ukazujú, že nejaký širší konsenzus dnes zrejme nebude možný,“ tvrdí Vlado Burjan. „Preto nemá význam pripravovať žiadnu presne nalinkovanú reformu. Skôr treba hľadať taký ideový a právny rámec pre budúce vzdelávanie, aby mohlo byť omnoho voľnejšie a variabilnejšie ako to dnešné.“ Burjan tvrdí, že priaznivým faktorom súčasného rozmýšľania o reforme vzdelávania je, že čoraz viac rodičov sa o túto tému začína zaujímať a čoraz viac rodičov prestáva byť ochotných pasívne prijímať to, čo im a ich deťom štát nadiktuje. „Treba si však uvedomiť, že istá kríza tradičného štátneho školského systému nie je špecificky slovenským problémom. Je pociťovaná v mnohých vyspelých krajinách a nikde si s ňou zatiaľ nevedia rady,“ dodáva Vlado Burjan.


Celý článok bol pôvodne uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 1. júna 2015 a nájdete ho tu.